Z predavača žiaroviek tenor. Severské slnko Jussi Björling

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Potuloval sa medzi regálmi plnými svietidiel a ťažko povedať, či tušil, že jedného dňa bude povesť o jeho hlase žiariť viac, ako všetky lampy v jeho obchode. Pri mene mladého predavača sa priaznivcom opery so záľubou v historických hlasoch rozsvieti žiarovka. Jussi Björling zomrel 9. septembra 1960, presne pred 60 rokmi.

Priezvisko Björling bolo už desať rokov značkou. Ale nie v opere, ich špecialitou boli rôzne ľudové a umelé piesne. Hodiny odbíjali rok 1926 a David Björling, duša vokálnej formácie Björlingkvartetten, dospieval poslednú fermátu. Po jeho smrti sa mužské kvarteto rozpadlo. Veď zomrel otec rodiny. Chlapcov Johana, Olleho a Göstu už nemal kto inšpirovať a dodať im sebavedomie pred koncertami, nacvičovať s nimi piesne, zdieľať radosť z potlesku a možno vyťahať za uši.

Skupine Björlingovcov tlieskalo celé Švédsko i ďaleká Amerika a ich sláva bola porovnateľná s vavrínmi malých Mozartovcov. Johan Jonathan, ktorému zásluhou otca prischla prezývka Jussi, bol ostrieľaným zázračným dieťaťom. Spevácky krst absolvoval v piatich rokoch veku.

Bozk pre cisárovnú alebo v malom tele veľký duch

Skeptici a pragmatici sa na mimoriadne detské talenty zvyknú dívať cez prsty, veď výťah mnohých kariér sa zasekol na medziposchodí kdesi medzi chimérou slávy a prehnanou pochvalou.

Lampa nad severskými fjordmi. Jussi Björling (1911 – 1960), zdroj foto: pinterest.com

Dejiny však zďaleka nie sú cez „kopirák“ a každý prípad s diagnózou child prodigy, ako vravia Angličania, treba posudzovať individuálne a citlivo. Z hravého Mozarta, ktorý podľa jednej z anekdôt po geniálnom hudobnom výkone veselo vyskočil na kolená Márie Terézie, vyrástol zrelý skladateľ (podľa niektorých verzií tohto príbehu dal imperátorke pusu na líce tak úprimne, ako to dokáže len dieťa).

Z detských virtuózov Adeliny Patti (sopránový fenomén 19. storočia) či z huslistu Dalibora Karvaya sa stali úspešní umelci. Sopránové kvety Američanky Charlotty Church a Slovenky z ostravských „luhů a hájů“ Patrície Janečkovej sa rozvíjali a rozvíjajú do krásy. Obe interpretky na seba upozornili už v detskom veku. Nepodceňujme talenty ukryté v deťoch len preto, že sú deťmi.

Žijú medzi nami deti obdarené rozvahou a múdrosťou, ktoré sa cítia ako dospelí. Ktoréhokoľvek „dospeláka“ strčia do vrecka. Talent je ako motýľ. Môže sadnúť na malú aj na veľkú kvetinu. Na niektoré rastliny si nesadne vôbec.

Jussi Björling s bratmi a otcom Davidom kočoval po svete už ako malý chlapec. Zdroj foto: internet

Na dne pohárika

Našťastie, nebol to prípad Jussiho Björlinga. Motýľ talentu na neho sadol hneď dvakrát. Nebo mu okrem strieborného timbru a skvelého zmyslu pre solfeggio nadelilo zriedkavú imunitu voči tréme. Traduje sa, že ani v trpasličom veku nemal problém s účinkovaním na verejnosti, hoci aj on mal v živote obdobia, kedy bojoval s rôznymi nočnými (rozumej psychickými) morami.

Tou najhoršou z nich bol alkoholizmus, ktorý dospelého Jussiho kosil ako suchú trávu. Vdova po tenoristovi Anna Lisa sa v otvorenej biografii netají manželovým vzťahom k poháriku. Láska k alkoholu vyústila až do stavov obsesie. Toto všetko sa podpísalo na tenorovom zdraví.

15. marca 1960 už pretieklo veľa vody švédskymi fjordami. Veľa vody od chvíle, keď päťročný Björling (s ťažko pochopiteľnou suverenitou) zaintonoval ľudovú pieseň. Tentoraz sa z úst 49 ročného muža drali Pucciniho extatické melodické oblúky. Londýnska opera Covent Garden sa premenila na manzardku „chalanov“ z Pucciniho Bohémy.

Björlingovi pred predstavením „štrajkovalo“ srdce. Lekári mu odporúčali odrieknuť účinkovanie, ale spevák bol, ako to už v prípade umelcov býva, tvrdohlavý. Nevyzeralo to s ním ružovo. Koncom augusta 1960 mal posledný recitál v skanzene v Štokholme.

Pamiatka na posledný open-air koncert Jussiho Björlinga v hlavnom meste Švédska. Zdroj foto: wikipedia.org

O pár dní, 9. septembra 1960, sa na ostrove Siarö pobral na predspievanie do nebeského divadla, kam živí nemajú povolený vstup.

Tisíc odtieňov Carusa severu

Zomrel v dôsledku zväčšeného srdca. Duchovne založení ľudia si možno predstavujú, ako si na onom svete podáva ruku s Enricom Carusom. S veľkým Neapolitáncom ho porovnávali už za života. Väčšina komparácií tohto typu býva lacným marketingom, no v prípade tohto Švéda nie je „od veci“. S Carusom ho spájala schopnosť fonácie s dokonale vyrovnanými registrami.

Niektorí tenori, stúpajúc k vrcholu svojho ambitu, hlas vo výškach umelo zosvetľujú a zoštíhľujú. Nemajú povestné jasno-tmavé do di petto (vysoké cé z hrude), ktorým Caruso vraj rozbíjal poháre. Carusova americká manželka Dorothy však nereálne reči o rozbíjaní skla alikvotnými tónmi z hrdla jej manžela vytrvalo popierala.

Björling nemal „štíhle“ výšky ako jemný tenore di grazia Tito Schipa. Jeho tenor bol okrúhly, sýty, saturovaný chladnou majestátnosťou švédskej prírody.

Zamilovaný Romeo. Mladý Björling v elegickej Gounodovej opere. Zdroj foto: cantabile-subito.de

Kto má v ušiach Carrerasa a Maria Lanzu, tomu sa Björlingov hlas môže javiť málo farebný. Predsa len nebol Mediterránec, nevyrastal medzi šťavnatými olivovníkmi a horúcimi palmami. Ak si myslíme, že Björlingov hlas tvorí len jedna farba, dodajme: v jedinej farbe žije milión odtieňov.

Identifikovať ich pri prvom počúvaní je ťažšie. Španielska sopranistka Victoria De Los Angeles vysvetľuje: „Aj napriek progresu nahrávacej techniky bol jeho hlas v skutočnosti oveľa krajší a hrejivejší, než z platne“. Z gramofónovej „pizze“. Je náročné dokonale nahrať dramatickejšie hlasy. Potrebujú priestor. Veľký priestor.

Jussi – iussu!

Jeden z porotcov počas Björlingovho predspievania do newyorskej Metropolitnej opery údajne utrúsil: „Dobrý vŕšok.“ Čiže výšky. Rovnomerne naplnil celý priestor divadla. O similarite medzi Björlingovým a Carusovým sýtozlatým „vŕškom“ by sa dali písať básne. Ešte viac spoločného však nachádzame v umení interpretácie týchto dvoch generálov v čele regimentu operného spevu.

Jussi mal 27 rokov, keď iussu (po latinsky na rozkaz) svojho srdca začal so školením hlasu podľa talianskej metódy u barytonistu Johna Forsella. Nie je vecou každodennou, aby rodený Germán a Severan tak dokonale objal bábiku belcanta.

Na vlnách. Tentoraz nie hudby. Björling na loďke s chlpatým pasažierom. Zdroj: historicaltenors.net

Bolo na štúdium neskoro? Berme do úvahy, že v tomto veku bol takmer „hotovým“ spevákom. V roku 1928, kedy švédsky talent začínal s lekciami opernej techniky, mal už za sebou debut v rozhlase a koncertné šnúry s otcom a bratmi v kvartete Björlingovcov.

Bolo „preškolenie“ od folklórneho a populárneho piesňového prejavu boľavé, alebo ho máme nazvať prirodzeným dozrievaním? Každá odpoveď by bola špekuláciou. Na Kráľovskej švédskej hudobnej akadémii si našťastie všimli Jussiho genialitu, schopnosť hudobnej flexibility a múdry pohľad na život.

Spievajúci lampár

Po smrti otca, keď sa björlingovské kvarteto rozpadlo ako hrad z piesku, živil sa ako „obyčajný“ predavač svietidiel. Je iróniou osudu, že jeho debut na operných doskách bol práve v úlohe Lampára! V maličkej postave v Pucciniho Manon Lescaut.

Jussi Björling patril ku šťastlivcom, ktorých prirovnávali k Carusovi. Nie vždy bol z toho nadšený. Na snímke ako Vojvoda z Verdiho Rigoletta v Kodani, 1942. Zdroj foto: cantabile-subito.de

Tenor azda najznámejšieho operného Švéda (ak nerátame polovičného Rusa Nikolaja Geddu a jemnocitného Göstu Winbergha) konečne naplno rozsvietil švédsku Kráľovskú operu v auguste 1930. Predstavil sa v kostýme dona Ottavia v tragédii o prostopašníkovi Donovi Giovannim od Mozarta – paradoxne v úlohe, ktorá nebude patriť medzi jeho exportné roly. Nestal sa mozartovským tlmočníkom emócií.

Je výsledkom milej náhody, že do hlavnej úlohy Dona Juana bol angažovaný jeho učiteľ Forsell, vychýrený „mozartovec“. Mentor a zverenec stretli sa na jednom pódiu.

V štokholmskej opere zostal až do roku 1938. Naordinovali mu také odlišné postavy, akými boli Erik vo Wagnerovom Bludnom Holanďanovi versus Živá duša z Rossiniho Barbiera (meno tenorovej postavy grófa Almavivu sa dá z taliančiny preložiť aj takto). Živý kameň v „babylonskej veži“ opery sa jeden večer menil na zamilovaného vojačika Tonia v Donizettiho veselohre Dcéra pluku a o krátky čas hral smutného hrdinu Florestana v Beethovenovom Fideliovi – opere o väz(n)ení ideálov.

Narodeniny v nesprávny deň

Špecialitkou v panoptiku postáv Jussiho Björlinga je úloha Vladimíra v Borodinovom Kniežati Igorovi. „Voloďov“ scénický osud prežil v roku 1935 po boku cára všetkých operných basov Fjodora Šaľapina.

Jeho koncerty bývali vypredané. Björling bol na plné sály zvyknutý od detstva. Zdroj: internet

Švédsky Caruso večer čo večer prežíval svoje narodeniny. Vždy sa znova narodil v novej postave a snaha variovať interpretačný prístup ho odlíšila od spevákov – večných remeselníkov. Svoje vlastné narodeniny prekvapivo slávil v nesprávny deň. Krstné záznamy prezrádzajú, že spevák sa narodil 2. februára 1911. A predsa sa do nich vlúdila chybička. Neskorší výskum ukázal, že Jussi Björling prišiel na svet o tri dni neskôr 5. februára. Celý život mu spievali ad multos annos v nesprávny deň.

Ad multos annos, na mnoho liet. Na zemi sa severský priateľ belcanta veľa desaťročí neohrial, ale za 49 rokov života s autom spevu najazdil veľa kilometrov. Tu je niekoľko míľnikov.

Tri muchy jednou ranou – Londýn, Carnegie Hall v srdci Veľkého jablka a chicagskú operu zvládol v roku 1937. Prešli dva roky a prísny Talian Arturo Toscanini dáva Jussimu priestor hudobne žialiť nad hriechmi sveta vo Verdiho Requiem. O rok nato ho Toscanini pozýva zopakovať si sakrálnu skúsenosť v Beethovenovej Misse solemnis.

Inšpiratívne hádky so šéfom

Štyridsiate a päťdesiate roky sú érou úspešných ťažení mladého tenora na „opernú Bastillu“. Na nedobytnú pevnosť menom Teatro alla Scala a Metropolitná opera New York. Popevky ľahkovážneho Vojvodu, ktorého Verdiho hudobná ihla prišila hlavnej postave z jeho Rigoletta, sa niesli La Scalou v roku 1946 práve z úst Jussiho Björlinga. Milánčanom v roku 1851 Švéd vystrojil Maškarný bál. Nie ten ozajstný, ale operný, v duchu rovnomennej Verdiho partitúry.

Hlas udržiaval Jussi Björling vo forme aj v spolupráci s pianistom Tulliom Vogherom. Zdroj foto: internet

Rudolf Bing podľa niektorých pamätníkov riadil Metropolitnú operu žezlom absolutistického monarchu. Spevákov držal nakrátko. Jeho verbálne prestrelky s Mariou Callas vošli do dejín bulváru. Už menej známy je fakt, že Bing si po ľudskej stránke nesadol ani s Björlingom. Nedokázali sa dohodnúť a nájsť cestu von z labyrintu zmlúv, termínov a pokút.

Náročné americké publikum (rozmaznané viac, ako niektorí speváci) si „nového Carusa“ vehementne žiadalo, ale vo chvíľach Björlingových zmrazených vzťahov s impresáriom Bingom mohlo siahnuť akurát tak po nahrávkach. Nemalý úspech v jeho diskografii zožala nahrávka duet s barytonistom Robertom Merrillom.

Björling bol tvárou (erratum: hlasom) gramofónovej firmy RCA, pre ktorú nahrával „tvrdé jadro“ talianskej tenorovej literatúry (menujme aspoň cenné komplety Trubadúra a Toscy).

Toscin milenec maliar Cavaradossi v podaní Jussiho Björlinga na farebnej snímke z roku 1957. Zdroj foto: historicaltenors.net

Sciunt uti foro

Dokážu (po)užívať fórum, hovorilo sa v staroveku o ľuďoch s nevídaným obchodným talentom. Jussi zdedil túto danosť po otcovi, ktorý bol rovnako dobrým manažérom ako hudobníkom. Fórum bolo v antike námestím i tržnicou zároveň. Miestom, kde sa stretávali predovšetkým myšlienky.

Áno, Björling bol dobrým obchodníkom a do svojich koncertných programov zaraďoval diela, ktoré lahodili vkusu širokých vrstiev. Napríklad piesne rodnej krajiny. Kráčal po ceste, ktorú pred ním vyšliapali Caruso a Gigli. Ucho navyknuté na súčasný kozmopolitný štandard by Björlingovi mohlo vyčítať málo experimentovania v diskografii.

Lepšia je najvyššia kvalita v obmedzenom rozsahu, než kvantita béčkovej úrovne. Jussi Björling bol áčkový tenor – a nemusel to dokazovať iba tým, že nahrá „všetko“.

Kovový spinto tenor uväznený v kove. Hudobná obec nezabudla a spevákovi vybudovala v Borlänge pomník v životnej veľkosti. Zdroj: wikipedia.org

Nositeľ ceny Grammy za recitálový album Björling in Opera a držiteľ titulu Vrchného dvorného speváka (Hovsångare) z rúk švédskeho kráľa Gustafa V. mal pokračovateľa v synovi Rolfovi. Jeho pekný tenorový hlas tešil najmä domácich Švédov. Otcovu hlavu však (obrazne) neprerástol.

Hra o tenorové tróny

Súťaž, ktorá sa v roku 1994 konala v spevákovom rodisku v Börlange, si tento epiteton právom zaslúži. V Jussi Björling Tenor Competition sa o vavríny bilo 125 tenorov z 38 krajín sveta. Víťazná gól vykopol domingovským timbrom obdarený Číňan Xiao-Jun Deng.

Nevalcoval dlho operné domy sveta, naplnenie svojej lásky k hudbe našiel v pedagogickej činnosti. Deng ale obohatil svetový operný fond zaujímavým recitálovým cédečkom, ma ktorom predvádza pravdepodobne najdlhšie držaný záverečný tón Pucciniho árie Nessun dorma v histórii zvukového záznamu.

Stopky ukážu, že dĺžkou svojho finále predbehol aj Pavarottiho, ktorý z árie princa Calafa urobil športovú (presnejšie, futbalovú) hymnu.

Laureát súťaže Jussiho Björlinga z roku 1994, čínsky dramatický tenorista Xiao-Jun Deng. Zdroj: youtube.com

Špagetový kráľ Luciano Pavarotti sa v roku 1994 živo zaujímal o novozaložené Múzeum Jussiho Björlinga v Börlange. Obdivom k švédskemu trubadúrovi sa netajil ani v roku 1988, kedy poskytol rozhovor aj pre denník Svenska Dagbladet. Pavarotti v ňom švédskej kultúrnej verejnosti odkázal: „Viac, než čokoľvek iné si prajem, aby ma ľudia porovnávali s Jussi Björlingom. Usilujem sa spievať tak, ako on.“

Autor: Lucia Laudoniu

video

Zachovala sa nám nahrávka detských súrodencov Björlingovcov. No nie sú skvelí? V roku 1920, kedy s touto ľudovou piesňou očarili New York, mal Jussi iba deväť rokov.

Počuli ste niekedy letný neapolský hit Torna a Surriento v švédskom jazyku? Ak nie, stačí kliknúť. Podľa niektorých zdrojov je táto nahrávka Jussiho prvotinou za štúdiovým mikrofónom.

Dospelý Björling prepožičal hlas hudobnej duši svojej vlasti.

„Dal to“ aj v chrípke a horúčkach. Prednes Händelovho Larga mu umožnila perfektná vokálna technika.

Vzácny videoklip s Renatou Tebaldi. Stretli sa v dvojspeve v jednej z emocionálnych kulminánt Pucciniho Bohémy. Video TU…

V čase písania tohto článku bolo do Vianoc ešte ďaleko. Obdarovať sa krásou môžeme aj dnes. Toto je dodnes neprekonaná švédskojazyčná verzia francúzskej koledy Cantique de Noel. Poteší v každom ročnom období.

Absolútny víťaz tenorovej súťaže Jussiho Björlinga z roku 1994 Xiao-Jun Deng drží záver árie Nessun dorma neuveriteľne dlho.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku