Sopranistku Annu Peňáškovú-Kajabovú, ktorá nás navždy opustila v stredu 9. mája 2018, som mal rád najmä v jej operných začiatkoch. A to aj napriek tomu, že hoci mojimi preferenciami boli vždy opery talianske (Verdi a Puccini) speváčkine najlepšie úlohy spadali do iných repertoárových oblastí.
Prvý raz na mňa urobila dojem v roku 1959, kedy v Štúdiu Vysokej školy múzických umení (dnes Malá sála Slovenskej filharmónie) vytvorila v absolventskom predstavení titulnú úlohu v Gluckovej Ifigenii na Tauride. Jej skôr inštrumentálne pôsobiaci hlas vo vyššej polohe žiaril trblietajúcim sa leskom a v predstavení jednoznačne dominovala nad svojimi kolegami (tenoristi Pavol Gábor a Vojtech Schrenkel, barytonista Pavol Mauréry a rozpačito začínajúca sopranistka Lucia Popp). Jej výkon neušiel pozornosti vedeniu Opery Slovenského národného divadla, a tak sa ešte v sezóne 1959/1960 objavila po boku Andreja Kucharského v neveľmi vydarenej inscenácii Musorgského Soročinského jarmoka ako Parasja. Do súboru SND bola potom angažovaná v sezóne 1960/1961 a podľa môjho názoru svoje najlepšie kreácia vytvorila práve v prvej polovici šesťdesiatych rokov.
M. P. Musorgskij: Soročinský jarmok, Opera SND, 1959,
Anna Kajabová-Peňášková (Parasia),
foto: Anton Šmotlák / Archív SND
Bola Mozartovou Donou Elvirou, Offenbachovou Antoniou, Weberovou Aničkou v Čarostrelcovi, Brittenovou Elenou v Sne noci svätojánskej, Smetanovou Karolkou v Dvoch vdovách i Eudorou v Halevyho Židovke. V tom čase tiež vytvorila Leonoru z Verdiho Sily osudu, čo bola hádam najlepšia z jej verdiovských kreácií. Ak na túto umelkyňu nemôžu pamätníci zabudnúť, je to však zásluhou inej opernej úlohy. Už vo svojej prvej sezóne vytvorila totiž postavu Múdrej ženy v rovnomennej opere Carla Orffa. Inscenácia tohto diela sa hrávala spolu s Mascagniho Sedliackou cťou, na Orffova opera jednoznačne patrila k vydarenejšej časti tohto operného večera.
C. Orff, Múdra žena, Opera SND, 1961,
Anna Kajabová-Peňášková (Sedliakova dcéra),
foto: Archív SND
Nemalú zásluhu na tom mal práve skvelý výkon Peňaškovej, ktorý kulminoval v druhej polovici opery. V scéne, v ktorej uspávala kráľa (ktorého výborne spieval Bohuš Hanák) dokázala krásne lyrizovať a jej piana pri speve „šušušušu, spánkom ti viečka padajú“ boli mimoriadne pôsobivé. Dramatickejšie potom vyznelo jej credo v závere opery v jasných a lesklých vysokých tónoch vyslovujúc oddnes platnú pravdu: „múdrym byť a vládnuť, to nevie nik, nikto z vás, čo stojí svet.“ Peňaškovej Chytráčka nesporme patrila medzi najvydarenejšie kreácie spevácky plodných šesťdesiatych rokov minulého storočia. Česť jej pamiatke.
Autor: Vladimír Blaho
O úmrtí Anny Kajabovej-Peňáškovej sme informovali TU…
Posledná rozlúčka s umelkyňou sa uskutoční vo štvrtok 17. mája 2018 o 14.00 hod. v historickej budove Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
video
