Za Jelou Krčméry-Vrteľovou, výnimočnou ženou Slovenska

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
„Odišla nám babička“… oznamuje včielkam Barunka smrť babičky v záverečnom obraze nezabudnuteľného rovnomenného českého filmu Antonína Moskalyka. Barunkine slzy nad odchodom láskavej babičky som si pripomenula pred pár dňami, kedy: „Vedenie Slovenského národného divadla prijalo so zármutkom správu o úmrtí bývalej sólistky a dramaturgičky Opery SND Jely Krčméry-Vrteľovej (* 7. 1. 1924 Martin – † 4. 11. 2021 Bratislava).“

Pani Jelka Krčméry-Vrteľová nebola síce kópiou Němcovej románovo-filmovej Babičky, ale jej láskavosť, dobrota, nesmierna obetavosť k rodine a vnímavosť ku každému, koho v živote stretla, ju v charaktere a citovom zázemí tak veľmi približujú ku klasickému obrazu Němcovej ideálnej hrdinky! Jelka bola slovenskou, ľudsky žiarivou, intelektuálnou „babičkou“ 20. a 21. storočia Slovenska. Dožila sa 97 rokov v nie ľahkom toku svojho života, kedy zaznamenala nielen úspechy a zisky, ale najmä tragické straty najbližších. Spolu s Barunkou nám zostáva ohlásiť stratu tejto výnimočnej ľudskej bytosti a zašepkať slnkom zaliatej, ale predsa už dušičkovej prírode Slovenska: „Zomrela nám babička“.

Genetický zdedenými, rodinne kultivovanými, vzdelaním povýšenými, intelektuálne vycibrenými a básnický požehnanými talentami je Jelka Krčméry-Vrteľová vzácnym dedičstvom pre našu kultúru. Jej odkaz si ocenia najmä tí, ktorým v našej dobe chýbajú osobnosti, čo by ponúkli okrem chladnej kalkulácie a zisku aj rozum, cit, mravné kritériá, hodnoty – a veľké ľudské srdce. To všetko, vrátane hudobného a literárneho odkazu, najmä pre operu a vokálne umenie zanechala pani Jelka Krčméry po odchode z pozemského bytia.

Jela Krčméry-Vrteľová (1924 – 2021), foto: Jozef Vavro / Archív SND

Jela Krčméry mala literárno-hudobné korene už u svojho prastarého otca – Augusta Horislava Krčméryho (†1891) a starého otca Miloslava Krčméryho (†1902). V prípade Augusta Horislava Krčméryho spomínala zvlášť jeho zberateľskú činnosť slovenských ľudových piesní a vlastnú skladateľskú činnosť. Jeho pieseň Hojže, Bože na text Andreja Sládkoviča, sa stala nielen rodinnou, ale priam národnou hymnou Slovákov. Prastarý otec bol za účasť v revolučných udalostiach roku meruôsmeho odsúdený a Maďarmi väznený na jar 1849 v Debrecíne.

Duchovná zborová tvorba zase sprevádzala život starého otca Jelky Krčméryovej – Miloslava Krčméryho. Obaja spomínaní Krčméryovci boli evanjelickými farármi. Starý otec Miloslav Krčméry zomrel pomerne mladý, iba 42-ročný v Jasenovej na Orave, kam sa na istý čas, v krušnom životnom období, presťahovali aj rodičia Jelky.

Narodila sa v Martine 7. januára 1924, v rodine Dr. Štefana Krčméryho, literárneho kritika, historika, dramatika, prekladateľa a tajomníka Matice slovenskej. Jej mamičkou bola legendárna rozhlasová rozprávkarka Teta Hela. Dr. Štefan Krčméry napriek nepriazni osudu zanechal obdivuhodné literárno-vedné a básnické dielo. V mnohorakej práci pre národ sa však priskoro spálil.

Ťažká duševná choroba mu v roku 1933 preťala plodnú a mimoriadne vypätú činnosť. I preto začalo putovanie manželov a celej rodiny Krčméryovcov z Martina do zahraničia a potom najmä do slovenských miest a dedín, kde svitla čo len iskra na znovunájdenie duševného pokoja otca rodiny. Matka Jelky – Hela Krčméry – zanechala svedectvo o Štefanovi Krčmérym v knihe „Puknuté husle“, kde zachytila nielen tragický osud manžela, ale aj jeho prácu pre národ a spolužitie s ním.

Jela Krčméry-Vrteľová s manželom Albínom Vrteľom, 1967, foto: Anton Šmotlák / Archív HC

Hudobne i literárne talentovaná, jazykovo nadaná Jelka sa rozhodla študovať na konzervatóriu v Bratislave spev u prof. Anny Korínskej-Kornhauserovej. Ako laureátka medzinárodnej speváckej súťaže Pražskej jari dostala dokonca ponuku do Smetanovho divadla. Zvlášť zapôsobila na porotu interpretáciou piesní Jaroslava Křičku a Josefa Bohuslava Főrstra. Angažmán do Smetanovho divadla napokon neprijala, lebo vtedajší minister zahraničných vecí Československa JUDr. Vladimír Clementis udelil nádejnej slovenskej umelkyni dlhodobé štipendium do Ríma. Bolo viazané na slávnu rímsku Accademiu Nazionale Di Santa Cecilia (založenú už r. 1585…).

A tak v lete 1948 odišla 24-ročná Jelka so stisnutým srdcom do vytúženého, ale predsa len neznámeho Talianska. Rím jej poskytol štúdium u vtedy svetoznámeho vokálneho pedagóga Maestra Scolariho, ale aj poznanie kultúrnych pamiatok Ríma i tamojšej slávnej opery. V Ríme počula i mladú Mariu Callas, zrelého Tita Schipu, starnúceho, ešte stále skvelého Benjamina Gigliho, už vtedy slávneho Borisa Christova i sopranistku Vittoriu di Los Angeles.

Štúdium v Ríme musela prerušiť pre rodinné a celkom zmenené politické i sociálne pomery v rodnej vlasti. Pani Jelka to veľmi zaujímavo opísala vo svojej knihe spomienok: „Preletím ponad život“. Kniha doposiaľ patrí k mojim „pokladom“, pričom ma zvlášť dojíma vpísané venovanie: „Drahej Terke, celoživotnej kamarátke – Jela.“

Mala ľahký, kultivovaný skôr mezzosoprán než alt, ktorý prezentovala nielen v Opere SND (1945 – 1952), ale aj v sólach oratórií, omší s orchestrom mladej Slovenskej filharmónie či na komorných koncertoch. V SND debutovala ešte ako poslucháčka konzervatória najprv ako jedna z Lesných žienok v Rusalke, potom Maddalena vo Verdiho opere Rigoletto, neskôr stvárnila Floru v La traviate, Lolu v Sedliackej cti, Nicklaussa v Hoffmannových poviedkach, Leiľu v Snehurôčke a napokon titulnú Carmen v Bizetovej opere.

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 1948, Jela Krčméry-Vrteľová (Flora Bervoix), foto: Gejza Podhorský / Archív SND

Po niekoľkoročnej prestávke, venovanej rodine, vytvorenej so známym huslistom a husľovým pedagógom prof. Albínom Vrteľom (mali tri mimoriadne nadané deti), sa pani Jelka vrátila do SND ako dramaturgička, libretistka a prekladateľka (pôsobila tu do roku 1981). Nezabudnem na opernú „dramaturgovňu“ na 1. poschodí Historickej budovy SND, kde Jelka pracovala s kolegyňou Alexandrou (Saškou) Braxatorisovou, potomkom slávnej rodiny Andreja Sládkoviča a priamou dcérou JUDr. Alexandra Braxatorisa, libretistu operiet Gejzu Dusíka. Nie pre vzácne rodinné korene, ale vtedajšiu vážnosť a opravdivosť dramaturgickej práce obe dámy tu tvorili nielen bulletiny, či objednávali notové materiály, ale robili najmä preklady operných libriet a partov jednotlivých hlasov a rolí.

Schádzali sa tu skladatelia, režiséri a speváci. Tu vznikali nové nápady a objednávky – hoci na pôvodné slovenské opery. Jela Krčméry-Vrteľová sa postupne stala autorkou libriet k niekoľkým operám, predovšetkým národnej opery Svätopluk od Eugena Suchoňa. Vytvorila však libretá aj pre opery Tibora Andrašovana, Miloslava Kořínka, Milana Dubovského a Ladislava Kupkoviča. Spoluvytvárala opery pre deti, z ktorých Veľká doktorská rozprávka od M. Dubovského sa niekoľkokrát vrátila sa do repertoáru Opery SND.

Prečítajte si tiež:
Jubilejné sezóny Opery SND v retrospektíve (seriál)
Takí sme (v Opere SND) boli…
Takí sme (v Opere SND) boli…, (pokračovanie)

Jela Krčméry-Vrteľová preložila z taliančiny, francúzštiny a nemčiny vyše sedemdesiat operných libriet. V nich prejavila nielen básnickú strunu, ale snažila sa zvlášť o súzvuk rytmu hovorenej reči a vokálnej línie, resp. celej hudobnej partitúry. Slovenskej opere a koncertnému umeniu, zvlášť v období, kedy sa nespievalo v originálnych jazykoch a vyžadoval sa spev jedine v slovenskom jazyku, zanechala pokladnicu nádherných, básnických prekladov klasických operných titulov a desiatok piesní, kantát a oratórií. Podnes sa využívajú v koncertných bulletinoch alebo v tlmočiacich zariadeniach pri operných inscenáciách a sú sprievodcom klavírnych výťahov operných sólistov.

Jela Krčméry-Vrteľová (1924 – 2021), foto: Anton Šmotlák / Archív HC

Bližšie, priateľsky som sa s Jelkou spriatelila po založení Komornej opery Slovenskej filharmónie, kde nás prizval za dramaturgičky iniciátor KO, vtedajší generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie doc. dr. Ladislav Mokrý. Spolu s umeleckým šéfom KO Jozefom Revallom, ale aj prvým režisérom malého a mladého súboru Jozefom Bednárikom, a ďalšími kolegami v tomto umeleckom súbore (o. i. s vtedy mladým dirigentom Mariánom Vachom, manželmi Neshybovcami, M. Eliášovou, J. Ďurčom, J. Ďurdiakom a ďalšími), som tu prežila prvé ťažké, rokmi však vyľahčené roky štartu mladej Komornej opery.

KO SF mala jediný cieľ: suplovať podobný chýbajúci súbor v hlavnom meste SR. (Pozn. aut.: Mnohí sólisti KO SF sa po ére pôsobenia v tomto súbore uplatnili v iných divadlách – často aj muzikálových). Nuž, mala som sa čo učiť od nedostižnej, múdrej a dlhoročnej dramaturgičky! Bola však v každej chvíli ochotná pomôcť, povedať názor, podať pomocnú ruku.

Jelka bola mimoriadne vzácna a múdra dáma, pritom neobyčajná priateľka! I preto som veľmi rada v deväťdesiatych rokoch realizovala s p. dr. Etelou Čárskou pre Slovenský rozhlas hudobno-slovnú reláciu o manželoch Vrteľovcoch (o p. profesorovi a jeho knihe „Husle s dračou hlavou“ by sa dal napísať ďalší článok, žiaľ, už iba v podobe nekrológu). Nakrúcali sme to v autentickom prostredí bytu manželov na ulici F. Kráľa, nad Bratislavou.

Generálny riaditeľ SND Marián Chudovský zablahoželal k životnému jubileu Jele Krčméry-Vrteľovej v roku 2014 a odovzdal jej pozdravný list. Foto: Alena Klenková / Archív SND

R. 2002 som zase realizovala hudobno-slovnú reláciu pre Slovenský rozhlas už len o p. Jelke Krčméryovej v spolupráci s rozhlasovou redaktorkou košického štúdia dr. Lýdiou Urbančíkovou. Nuž, bolo by na čo spomínať, ale riadky nepopustia…

V roku 2018 získala Jela Krčméry-Vrteľová za dlhoročnú tvorivú činnosť v Opere SND a výnimočný prínos v oblasti umenia a kultúry Cenu ministerky kultúry SR. J. Krčméry-Vrteľová bola aktívnou členkou Živeny, spolku slovenských žien, na ktorého práci sa aktívne podieľala až do roku 2014. Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR ju za tieto aktivity ocenilo titulom Výnimočná žena Slovenska. Žiaľ, prezidentské ocenenie, na ktoré by mala prvoradý nárok, ju obišlo…

Pani Jelka, výnimočná osobnosť slovenskej opery, mala okrem početných darovaných talentov, rodovej i získanej inteligencie a elegancie v chovaní, najmä obrovské, ľudsky hrejivé srdce. Nech si odpočinie v pokoji – u Boha, ktorý si ju už zaiste privinul do svojho náručia.

Posledná rozlúčka s pani Jelou Krčméry-Vrteľovou bude 11. novembra 2021 o 11.00 hod. vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici v Bratislave.

Autor: Terézia Ursínyová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár