Za Milanom Novákom

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 18. mája 2021 zomrel v Poprade (kde žil od roku 1998) slovenský skladateľ Milan Novák. Nepatril k hudobnej avantgarde, nikdy sa nezriekol tonality, no jeho kompozície sa vyznačovali spontánnou muzikalitou a vedeli si získať nielen publikum, ale aj srdcia tých, čo jeho skladby interpretovali.

Narodil sa v Trakoviciach 12. augusta 1927. Počas gymnaziálnych štúdií v Trnave hrával v kostole na lesný roh, v rokoch 1944-49 bol poslucháčom bratislavského konzervatória. Študoval tam hru na klavíri (u Frica Kafendu), dirigovanie (u Kornela Schimpla) a kompozíciu (u Alexandra Moyzesa) a následne sa zdokonaľoval pod kontrolou Václava Talicha. Bol dirigentom SĽUKU (1949-50), Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu (1950-51), takmer celý ďalší profesionálny život zasvätil Vojenskému umeleckému súboru, ktorého bol umeleckým šéfom a dirigentom (1952-88).

Milan Novák (1927 – 2021), foto: Pavel Kastl

Ako skladateľ mal ojedinelo široký záber. Popri kompozíciách pre VUS skladal komornú hudbu, hudbu k filmom dokumentárnym i hraných (Čert nespí, Štyridsať štyri, Šťastie príde v nedeľu, Kapitán Dabač), scénickú hudbu (Tanec nad plačom, Herodes a Herodias, Hamlet), upravoval ľudové piesne i vianočné koledy, komponoval pre spevácke zbory, predovšetkým detské a je autorom niekoľkých, žánrovo či druhovo diferencovaných javiskových diel.

Skúsenosti zo svojho „vojenského“ povolania uplatnil v operete Plná poľná lásky (Nová scéna, 1957). V nedávno publikovanom druhom diele Dejín slovenského divadla Stanislav Bachleda napísal, že „Novák sa ukázal ako znamenitý inštrumentátor, vložil do diela invenčnosť, nápaditosť, formovú i štýlovú zrelosť“. Nasledovala hudobná komédia Nie je všedný deň (1959), hudba k Lokvencovej inscenácii úpravy Aristofanovej Lysistraty (1962) a muzikál Opera mafiozo (1981), ktorého hudba podľa spomínaného Bachledu navodzuje dojem suity. Napokon v roku 1985 skladateľ skomponoval jednodejstvovú operu Prestávka, ktorú uviedlo v Štátnom divadle Košice 13. júna 1986 v hudobnom naštudovaní Mariána Vacha a v réžii Mariána Chudovského.

M. Novák: Prestávka, Štátne divadlo Košice, 1986, foto: Archív ŠDKE

Zborové skladby Milana Nováka vždy patrili k tým najviac uvádzaným najmä detskými speváckymi zbormi na školách. Keď po roku 1990 v zmenených spoločenských podmienkach začali mnohé detské zbory zanikať, hudba Milana Nováka pomáha zbormajstrom udržať v deťoch entuziazmus a chuť do spevu. Pretože bola rytmická, melodická, optimistická, takže deti sa pri jej interpretácii dokázali uvoľniť a so spievanou skladbou sa stotožniť.

Milan Novák (1927 – 2021), foto: Pavel Kastl

Na súťažných prehliadkach Mládež spieva (organizovaných najčastejšie v Prievidzi) pravidelne odznievali jeho pesničky Pajác, Pieseň bábkara, Bimbo, Deň detí, Mesto, S pesničkou a ďalšie. V roku 1994 v súťaži na skladby pre detské zbory zvíťazil jeho cyklus Vtáčie dialógy. Národné osvetové centrum (resp. jeho poradný zbor vedený Štefanom Klimom resp. Blankou Juhaňákovou) až dvakrát učil práve túto skladbu ako povinnú pre súťaž detských zborov (1997 a 2007) a v roku 2003 zasa zbory museli povinne (no s radosťou) spievať Novákove Spievajúce mandarínky.

Skladateľ sa taktiež (spolu s Mikulom, Burlasom a Klimom) osobne zúčastňoval na adventnom festivale zborov vo Veľkom Kýry, kde zbory spievali po slovensky maďarsky i latinsky a v roku 2007 v Prievidzi pri záverečnom spoločnom spievaní všetkých zúčastnených sprevádzal osobne malých speváčikov na klavíri.

Milan Novák, Katarína Turnerová, júl 2020, foto: P. Harum

V decembri 2020 uviedla RTVS premiéru nového dokumentu ,,Milan Novák – Canto Amoroso“. Portrét skladateľa vznikol v réžii Mariána Chudovského, autorom scenára je Marián Turner. Minulý rok uzrel svetlo aj sólový album harfistky Kataríny Turnerovej Canto Amoroso s tvorbou Milana Nováka.

Novákovou smrťou sa už na minimum stenčil okruh profesionálnych hudobníkov (skladateľov, dirigentov), ktorí pomáhali rozvoju zborového hnutia na Slovensku a doviedli ho k pozoruhodným métam. On aj tí ostatní (Zemanovský, Hrušovský, Mikula, Klimo, Potočár, Hradil, Cón, Kállay atď.) už zostávajú len spomienkou.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár