Dnes je: štvrtok, 16. 8. 2018, meniny má: Leonard, zajtra: Milica

Za operným režisérom Lucom Ronconim

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Taliansko malo v období po druhej svetovej vojne dodnes troch veľkých činoherných režisérov, ktorí sa venovali aj opernej réžii. Luchina Viscontiho, Giorgia Strehlera a Lucu Ronconiho. Posledný z nich zomrel teraz v Miláne dňa 21. februára 2015.

Ronconi (podobe ako Claudia Cardinále) sa narodil v Tunise, Dramatickú akadémiu vyštudoval v Ríme a po neveľmi úspešnej kariére herca sa začal venovať réžii. Prvý veľký úspech dosiahol v roku 1969 inscenáciou Ariostovho Zúrivého Rolanda, potom režíroval antických tragédov i komediografov, Shakespeara, Čechova, Dostojevského, Strindberga až po súčasných, ešte medzinárodne neetablovaných dramatikov. Od roku 1999 pokračoval v Strehlerových snaženiach v slávnom milánskom Teatro Piccolo a ešte v minulom roku zahajoval v Spolete Festival dvoch svetov založený skladateľom Giancarlom Menottim Strindbergovým Tancom smrti. V Taliansku mal spočiatku povesť avantgardného režiséra, hoci v porovnaní s dnešnými, najmä nemeckými réžia jeho rukopis dnes pôsobí skôr klasicky.

foto: Armida, Pesaro 2014, réžia: Luca Ronconi

Gioacchino Rossini: Armida, Adriatic Arena Pesaro 2014 Carmen Romeu (Armida),  foto: Studio Amati Bacciardi

Gioacchino Rossini: Armida, Adriatic Arena Pesaro 2014
Carmen Romeu (Armida),
foto: Studio Amati Bacciardi

Opernej réžii sa venoval od počiatku 70. rokov. V roku 1971 inscenoval v benátskom La Fenice Bizetovu Carmen s prvotriednym sólistickým obsadením (Cosotto, Chiara, Monaco, Bruson), často režíroval vo Florencii, no najviac v milánskej La Scale. Na súpise jeho operných réžií figurujú Purcell, Monteverdi, Gluck, Rossini (na festivale v Pesare napr. Cesta do Remeša v roku 1984 a Armida v 2013, recenziu nájdete TU…), Bellini, Verdi, Puccini, ale i Wagner (Walkýra a Siegried v Scale v rokoch 1974-75). Jeho inscenácia Dona Giovanniho so scénou preplnenou strojmi vyvolala v La Scale nevôľu publika, no väčšina jeho režijných prác bola úspešná tak divácky ako v očiach kritikov. Spolupracoval s najvýznamnejšími dirigentmi ako boli Abbado, Maazel, Muti, Chailly. Osobne som sa s jeho umením stretol dvakrát. V roku 1977 viedenská televízia prenášala otváracie predstavenie sezóny z milánskej La Scaly, ktorým bol Verdiho Don Carlos v jeho réžii (dirigent Abbado, spievali Carreras, Bruson, Nesterenko, Price, Obrazcova). Jeho réžia bohato pracovala s barokovými symbolmi smrti, ku ktorým ho zrejme inšpirovala vlastná inscenácia hry Život je sen od veľkého barokového dramatika Calderona. Jediný raz som sledoval jeho inscenáciu naživo. Išlo o Pucciniho Triptych pôvodne uvedený v La Scale v roku 2007 a o pár rokov neskôr prenesený do Parížskej národnej opery. Išlo o vycizelovanú inscenáciu vedenú v pomerne tradičnom duchu a prostredníctvom scénografie umne prepájajúcu jednotlivé tri časti diela. V Taliansku, kde opera je ešte stále (vďakabohu či bohužiaľ?) speváckou záležitosťou, bude jeho režisérsky um iste chýbať.

Autor: Vladimír Blaho

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár