Za profesorom Ľubomírom Chalupkom…

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V piatok 3. apríla 2020 sa v Chráme sv. Trojice v Bratislave – Petržalke v úzkom rodinnom kruhu uskutočnila rozlúčka s muzikológom, editorom, organizátorom a garantom muzikologických konferencií, vysokoškolským pedagógom Prof. PhDr. Ľubomírom Chalupkom, PhD. ktorý odišiel do večnosti 17. marca 2020.

Prof. Ľubomír Chalupka pochádzal zo Senice, kde sa narodil 14. augusta 1945 v rodine evanjelického učiteľa (mimochodom, jeho otec pochádzal zo Štrby a matka z Ružomberka). V domácom prostredí ho obklopovala hudba. Naučil sa hrať na husle a klavír. Po maturite v Senici si zvolil štúdium hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (u zakladateľa slovenskej modernej muzikológie prof. Jozefa Kresánka).

Jozef Kresánek, Ľubomír Chalupka, 1982, foto: Rastislav Polák/ zdroj: Archív HC

Po krátkom pôsobení ako redaktor časopisu Slovenská hudba sa v roku 1972 stal odborným asistentom v odbore Hudobná veda (hudobno-teoretické disciplíny) na Katedre estetiky a vied o umení (od roku 1989 na Katedre hudobnej vedy) FiF UK v Bratislave, kde pôsobil plné štyri desaťročia. Tu sa vyprofiloval na medzinárodne uznávaného odborníka v oblasti skúmania, analýzy a reflektovania novodobých dejín slovenskej hudby 20. storočia, metodológie hudobnej vedy, hudobnej teórie v konfrontácii s historicko-spoločenskou a politickou situáciou doma i v zahraničí. Tým nadviazal na štvoricu intelektuálov muzikológie u nás: už spomínaného Jozefa Kresánka, ktorého vedeckú prácu Tektonika pripravil na vydanie vo vydavateľstve ASCO Art & Science, v roku 1994, Miroslava Filipa, Eugena Suchoňa a Jána Albrechta.

Postupne získal vedecké hodnosti: CSc. (1988), docenta (1996) a profesora (2001). Aj po odchode na dôchodok ostal tomuto vysokoškolskému pracovisku verný ako hosťujúci profesor. V niektorých obdobiach pôsobil na skrátený úväzok aj na Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Vďačne na prof. Chalupku spomínajú aj na Katedre hudby a Katedre cirkevnej hudby na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde počas dvoch školských rokov pôsobil ako hosťujúci profesor.

Muzikológ Ľubomír Chalupka z Katedry muzikológie FiF UK rozpráva na tému Hudobná kultúra 50. rokov, Slovenská národná galéria v Bratislave, 2012, foto: Archív SNG

Popri pedagogických povinnostiach sa neúnavne venoval vedeckej činnosti. Zo svojich rozsiahlych vedomostí o osobnostiach a vývine našej hudobnej kultúry, predovšetkým 20. storočia, aj v kontexte západoeurópskeho vývoja rozdával na mnohých muzikologických konferenciách v zahraničí (napr. v Čechách, Nemecku, Poľsku). Zastával rôzne funkcie vo viacerých muzikologických združeniach doma (napr. Muzikologická asociácia pri Slovenskej hudobnej únii) i v zahraničí (napr. Česká společnost pro hudební vědu), ako aj vo vedeckých radách inštitúcii (Ústav hudobnej vedy SAV, Ped. fakulta Univerzity Konštantína filozofa) a v redakčných radách odborných periodík.

Viedol tímy riešiteľov viacerých vedeckých grantov, čím motivoval svojich kolegov i ambicióznych študentov k osvojeniu si zásad vedeckej práce. Bol chápavým vedúcim doktorandov, ktorí si zvolili práve tento časový úsek hudobnej kultúry u nás. Chalupkova vedecká práca je dnes už uzavretá. Tvoria ju odborné kritiky, recenzie, popularizačné články, sprievodné texty k LP či CD nosičom, texty do koncertných bulletinov, vedecké štúdie až po monografické publikácie.

Ľubomír Chalupka (1945 – 2020), foto: F. Hažlinský/2018

Profesora Chalupku charakterizuje nadšenie pre vedeckú prácu. V rokoch 2010 až 2019 sa prejavil aj ako zborový organista v cirkevnom zbore ECAV v Bratislave – Petržalke a Rusovciach a člen speváckeho zboru Laudate. Za svoju pedagogickú a vedeckú činnosť získal viacero ocenení doma i v zahraničí (spomeňme aspoň Cenu Jozefa Kresánka udelenú Hudobným fondom v Bratislave za aktívnu vedecko-publicistickú činnosť v roku 1998, s prihliadnutím na dlhotrvajúcu aktivitu v oblasti analýzy a hodnotenia slovenskej hudby 20. storočia). Bol členom medzinárodného Arbeitkreis für systematische Musikwissenschaft so sídlom v nemeckom Hamburgu.

Zverené talenty prof. Chalupka v posledných rokoch života zhmotnil do troch výnimočných publikácii, po ktorých musí siahnuť každý, kto sa chce seriózne zaoberať niektorou oblasťou problematiky hudobnej kultúry na Slovensku v minulom storočí. Takmer v štvorročných odstupoch vyšli tlačou Prof. Chalupkovi kľúčové súborné diela:

Slovenská hudobná avantgarda – Štýlotvorné formovanie skladateľskej generácie nastupujúcej v 60. rokoch 20. storočia (Katedra hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, 2011 (672 s., 1. vyd., + 1 CD).

Ľubomír Chalupka: Slovenská hudobná avantgarda

Autor sa už od čias pôsobenia ako odborný asistent systematicky zameriaval na oblasť metodológie hudobnej vedy, hudobnej teórie a na dejiny slovenskej hudby 20. storočia. Tvorivé skladateľské aktivity v slovenskej hudbe a hudobnej kultúre po roku 1945 predstavil v období 60. rokov, ktoré všeobecne vnímame ako obdobie dynamizácie aj vývoja hudobnej kultúry na Slovensku. Bolo to obdobie prekážok, no nastupujúca mladá generácia sa vyznačovala odvahou k tvorivosti, hľadaniu a nachádzaniu. Monografiu rozčlenil na štyri kapitoly: od Východísk Formovaniu individualít (predstavuje jednotlivé tvorivé skladateľské individuality) po Súvislosti (z dôrazom na Historické miesto a význam formovania slovenskej hudobnej avantgardy) Dokumentom (vybral rozhovory a dokumentačné texty) s prílohami(publikáciu dopĺňa aj CD nosič).

Cestami k tvorivej profesionalite. Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia I. (1901 – 1950) (Katedra hudobnej vedy FiF UK v Bratislave, STIMUL, Bratislava, 2015, 307 s., 1. vyd., fotogr., noty). Autor svoj vedecký záujem o hudobnú kultúru na Slovensku rozdelil na dve polovice tak matematicky. Spracovanú tému rozdelil do štyroch kapitol: V prvej predstavil Slovenskú hudobnú tvorbu 20. storočia ako zdroj publicistického záujmu. V nasledujúcich troch už sleduje historickú líniu – Potvrdzovanie i opúšťanie starších tradícií – vývoj do roku 1918; Stratigrafia medzivojnového obdobia (1918 – 1939) a formulovanie moderného tvorivého programu Vývojové paradoxy – Slovenská hudba v 40. rokoch. V jednotlivých kapitolách čitateľovi ponúka autor reprezentatívny výber diel, ktorými potvrdzuje výsledky svojho syntetizujúceho názoru.

Ľubomír Chalupka: Cestami k tvorivej profesionalite

Generačné a štýlové konfrontácie. Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia II. (1951 – 2000) (Univerzita Komenského, Bratislava, 2018). Nadväzuje v nej na „metodologické východiská a bádateľské skúsenosti, ktoré nás viedli a sprevádzali pri písaní prvého dielu.“ Na „vstupnú“ kapitolu Generačné a štýlové konfrontácie v slovenskej hudbe ako pojem a problém nadväzuje päť kapitol, prostredníctvom ktorých predstavuje periodizáciu vývoja slovenskej hudby v druhej polovici 20. storočia: Nástup totalitných praktík vo vývoji slovenskej hudobnej kultúry – 50. roky; Vyostrenie medzigeneračnej konfrontácie – Formovanie slovenskej hudobnej avantgardy v 60. rokoch; Dôsledky tzv. normalizácie na povahu konfrontácií v slovenskej hudbe 70. rokov; Vklad postmoderny do konfrontačného priestoru – 80. roky; Polygeneračné a polyštýlové spektrum slovenskej hudby v znamení tvorivej slobody – posledné decénium 20. storočia. Základné vývojové premeny a podstatné znaky jednotlivých etáp rokov 1951 až 2000 sprevádza autor výberom skladieb a ich analýzou.

Ide o najcelistvejšie spracovanie náročnej problematiky vývoja hudobnej kultúry na Slovensku v období, ktoré si mnohí živo pamätáme, resp. boli sme jeho súčasťou. Publikácie zaujmú obdivuhodným spôsobom spracovania rozsiahleho množstva informácií na fundovanom vedeckom základe. Čitateľ ich štúdiom získava obraz o zložitých podmienkach 20. storočia, v ktorých sa profilovala a vyvíjala hudobná kultúra na Slovensku v oblasti školstva, hudobnej tvorby i hudobných inštitúcií. Diela vybavil unikátnym výberom a precíznou analýzou reprezentatívnych diel z konkrétnych etáp vývoja skladateľského prejavu osobností vymedzeného historického obdobia.

Ľubomír Chalupka: Generačné a štýlové konfrontácie

Aj keď sme sa viacerí z dôvodu obmedzení vyvolaných pandémiou koronavírusu nemohli zúčastniť pohrebnej rozlúčky, s vďačnosťou v modlitbách pamätáme na zosnulého Prof. PhDr. Ľubomíra Chalupku, aby Pán Boh štedro odmenil najmä za jeho ľudský prístup a chápavosť mladších študentov i kolegov, ako aj rozmnoženie zverených talentov.

Do videnia!

Autor: Silvia Fecsková

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Avatar

muzikologička, kunsthistorička, hudobná kritička a publicistka, hudobná dramaturgička, editorka, hudobný manažment

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku