Záhrada Domu Albrechtovcov, Jommelli, Musica aeterna – ideálna letná kombinácia

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po návšteve do posledného miesta vypredaného druhého predstavenia Jommelliho komického intermezza v dvoch dejstvách La cantata e disfida di Don Trastullo v malebnej záhrade historického centra Bratislavy som si uvedomil, že tento typ podujatí by divákmi naplnil celú letnú sezónu.

Operné predstavenia pod voľnou oblohou sa po zániku opernej časti festivalu Zámocké hry zvolenské už dávno vytratili. O slovenskej metropole ani nehovorím, hoci návštevnícky potenciál by práve v Bratislave (pokiaľ by sa podchytil cestovný ruch) mohol byť najsilnejší. O to väčšiu radosť prináša kultúrnej verejnosti voľný cyklus Opera aeterna, ktorý v piatom ročníku ponúkol slovenskú premiéru 2-dejstvového komického intermezza La cantata e disfida di Don Trastullo. Ani jeho autor, jeden z výrazných predstaviteľov povestnej Neapolskej školy, Niccolò Jommelli (1714 – 1774), kompozičným jazykom najmä v neskorších opusoch prekračujúci prah medzi obdobím neskorého baroka a raného klasicizmu, nie je príliš hraný.

Niccolo Jommelli (1714 – 1774), zdroj: internet

Najmä jeho opery nepoznáme. Hoci ich v žánri vážnom, polovážnom a komickom, popri rozsiahlom zozname skladieb iného druhu, skomponoval na desiatky. Len v štýle opera seria okolo šesťdesiat. Jednu z nich, v roku 1776 skomponovanú (už v nej cítiť vplyvy klasicizmu), neskôr stratenú a v roku 2015 scénicky rehabilitovanú, s názvom Berenike, kráľovná Arménska (Il Vologeso), som mal možnosť spoznať v Stuttgarte. Zanechala vo mne trvalý dojem.

Prečítajte si tiež:
Záhrada Domu Albrechtovcov opäť ožije operou. Musica aeterna uvedie Jommelliho Dona Trastulla
Vyše tristoročná Dafne od Antonia Caldaru opäť ožila s Musicou aeternou

Prenesiem sa zo spomienok do prítomnosti. V dvoch večeroch v Záhrade domu Albrechtovcov (24. a 26. júna 2022) uviedol súbor Musica aeterna o.z., v spolupráci s Albrecht Fórom, celovečerné Jommeliho komické intermezzo Kantáta a súboj Dona Trastulla. A voľba to bola nielen objavná, ale rovnako pre dané prostredie a atmosféru začínajúceho leta trefná.

N. Jommelli: La cantata e disfida di Don Trastullo, Musica aeterna, 2022, Lenka Máčiková (Arsenia), Matúš Šimko (Giambarone), foto: Simona Babjaková
N. Jommelli: La cantata e disfida di Don Trastullo, Musica aeterna, 2022, Matúš Šimko (Giambarone), Martin Babjak (Don Trastullo), foto: Simona Babjaková

Nie žeby príbeh vynikal dejovou originálnosťou, podobných komických schém s prešibaným párom zaľúbencov a ich staršou „obeťou“ vzniklo veľa. Častejšie ako intermezzá v jednom dejstve. Don Trastullo je však rozsiahlejší, takže organizátori rešpektovali dve dejstvá a večer predelili pauzou na približne štyridsaťminútové časti. Dielo malo premiéru v Ríme v roku 1749 (popri štyroch ďalších operách s rovnakým rokom narodenia), má teda ešte vyslovene barokovú poetiku.

Orchestrálny part predviedla Musica aeterna v trinásťčlennom zložení v naštudovaní Petra Zajíčka, umeleckého vedúceho a dirigenta súboru, špecializovaného na starú hudbu. Išlo o prípravu natoľko precíznu, že hoci sólisti neboli na svojom malom javisku a celom hracom priestore v priamom kontakte s orchestrom a dirigentom (nachádzali sa v altánku pod čerešňou), nedošlo pri rozohrávaní akcií k žiadnej rytmickej kolízii. Že Zajíčkovmu súboru prúdi daný štýl v žilách, nie je žiadnym tajomstvom. Podčiarknuť by som chcel množstvo kontrastov v pulzovaní rytmu (prepojené recitatívy, árie, duetá, tercetá), nuansy v dynamike, delikátne vypracovanie detailov vo všetkých nástrojoch a celkovo svižný ťah opery.

N. Jommelli: La cantata e disfida di Don Trastullo, Musica aeterna, 2022, Matúš Šimko (Giambarone), Martin Babjak (Don Trastullo), Peter Zajíček, Musica aeterna, foto: Simona Babjaková

Režisérka Mariana Luteránová so scénografkou a kostymérkou Evou Kudláčovou Rácovou, v pohybovej spolupráci s Renátou Ptačin a s technickou podporou Vladimíra Slaninku, využili dokonale všetky dostupné hracie plochy záhrady. Okná zeleňou zdobeného domu pokrývali červené závesy, spoza ktorých sa občas objavovali sólisti. Na umelo vytvorenom, mierne vyvýšenom javisku, bolo len zopár nevyhnutných scénografických prvkov (posteľ, stôl, veľký sud), no akcie sa v neustálom pohybe rozvíjali po celej šírke i výške (okná domu) záhradného priestoru.

Inscenácia nemá ambíciu prenášať dej v čase, skôr sa prikláňa k arzenálu prvkov commedie dell´arte. Tomu zodpovedá aj výber kostýmov a doplnkov, ktoré láskavo zapožičala Činohra Slovenského národného divadla z vlastného fundusu. Musica aeterna ako občianske združenie má obmedzené finančné prostriedky, no našťastie projekt získal príspevky z Fondu na podporu umenia, Bratislavského samosprávneho kraja a Nadácie mesta Bratislavy.

N. Jommelli: La cantata e disfida di Don Trastullo, Musica aeterna, 2022, Martin Babjak (Don Trastullo), Lenka Máčiková (Arsenia), foto: Simona Babjaková
N. Jommelli: La cantata e disfida di Don Trastullo, Musica aeterna, 2022, Lenka Máčiková (Arsenia), Renáta Ptačin (Slúžka), foto: Simona Babjaková

Pokiaľ by samotnú partitúru neoživili okrem dirigenta, inštrumentalistov a akčnej réžie nemenej výborne disponovaní sólisti, znížila by sa šanca na taký úspech u publika, aký uzatváral navštívený nedeľný večer. Sopranistka Lenka Máčiková (Arsenia) nielenže s absolútnou slohovou vernosťou, ale aj technickou brilantnosťou vyspievala všetky koloratúry i delikátne frázy svojej roly. Matúš Šimko (Giambarone) sa v barokovej literatúre cíti ako ryba vo vode. Jeho nie veľký, ale pružný, v polohách vyrovnaný lyrický tenor rovnako presne ako jeho partnerka zdolával ozdobnosť a pohyblivosť partu. Bol výborný aj herecky.

Prekvapením bol javiskový návrat Martina Babjaka v titulnej postave Trastulla. Nepočul som ho dobrých pár rokov (z Opery SND odišiel v roku 2006), no jeho hlas má stále príjemnú farbu, čisto intonuje, rešpektuje rytmus a talianske buffo party, zväčša kotvené v basbarytónovej polohe, mu vyhovujú. To, že je skvelým komikom a vie nadviazať bezprostredný kontakt s diváckymi radmi, nie je žiadnou novinkou. Spomenúť treba aj nemu rolu Slúžky, ktorú s pantomimickými črtami výrazne stvárnila Renáta Ptačin.

N. Jommelli: La cantata e disfida di Don Trastullo, Musica aeterna, 2022, klaňačka po premiére, foto: Simona Babjaková

Mimoriadne príjemný letný večer pod voľnou oblohou bol pripravený po každej stránke profesionálne. Prirodzená akustika nádvoria k celkovému dojmu výrazne prispela. K programovému bulletinu bol k dispozícii tiež preklad libreta z talianskeho jazyka do slovenčiny (pripravil ho Matúš Šimko) a v hľadisku vládla priam rodinná atmosféra. Záverečné potlesky vyvolali účinkujúcich k opakovaným klaňačkám. Počas leta sa v Záhrade domu Albrechtovcov uskutoční lákavo zostavený cyklus komorných koncertov Hortus Artis, ktorých hlavným usporiadateľom je Albrecht Forum. Pre tento druh umenia v Bratislave uhorková sezóne nenastane. Mimoriadny úspech operného večera však nabáda k ďalším aktivitám aj na tomto, u nás vyprázdnenom poli.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy 26. 6. 2022

Niccolò Jommelli: La cantata e disfida di Don Trastullo
Musica aeterna
Záhrada Domu Albrechtovcov
24. a 26. júna 2022

Hudobné naštudovanie: Peter Zajíček
Musica aeterna
Réžia: Mariana Luteránová
Kostýmy: Eva Kudláčová Rácová
Pohybová spolupráca: Renáta Ptačin
Technická podpora: Vladimír Slaninka

Don Trastullo: Martin Babjak
Arsenia: Lenka Máčiková
Giambarone: Matúš Šimko
Slúžka: Renáta Ptačin

Archív Opera aeterna

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár