Zámocké hry zvolenské – Nedocenená kvalita

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
K nášmu jedinému letnému opernému festivalu možno mať rôzne (oprávnené či neoprávnené) pripomienky, no ten, kto sleduje podujatie v histórii viac než troch desaťročí a má rád operu, nemôže nad ním ohŕňať nos. Toľko kvalitných operných sólistov zo zahraničia (spočiatku skôr zo socialistických neskôr aj západných štátov) sme nikde inde na Slovensku nemohli počuť. Viacerí z nich k nám prišli ako hostia najvýznamnejších operných javísk alebo účastníci vychýreného letného festivalu vo Verone.

Akusticky výborné zámocké nádvorie ale zrejme aj zámery tvorcov festivalu spolu s obtiažnymi technickými problémami priestorov, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, jasne určili zameranie prehliadky ako defilé speváckych výkonov, ktoré by mali inšpirovať domácich pedagógov a spevákov. Ak títo (s istou výnimkou Banskobystričanov, ktorých Štátna opera je zároveň základným umeleckým telesom podujatia) túto šancu málo využívajú, je to dielo ich pohodlnosti, nevedomosti alebo namyslenosti.


G. Bizet: LOVCI PERÁL – premiéra opery

Štátna opera Banská Bystrica

Program ukončeného ročníka ZHZ (22. – 28. júna) sa skladal zo štyroch operných predstavení a jedného koncertu. Na úvod ako je to zvykom Štátna opera z Banskej Bystrice uviedla poslednú premiéru sezóny (resp. prvú premiéru sezóny nasledujúcej, keďže alternované obsadenie tradične uvidíme až v septembri), ktorou boli Bizetovi Lovci perál. Okrem jediného uvedenia tohto diela v SND konca 20. rokov (s piatimi reprízami) sme u nás mali možnosť vypočuť si len prierez dielom, ktorý pripravila už neexistujúca Komorná opera v Moyzesovej sieni SF niekedy v polovici 90. rokov ( s manželmi Larinovcami , Petrom Schubertom a dirigentom Mariánom Vachom).

Lovci perál, Štátna opera Banská Bystrica, 2014 Dušan Šimo (Nadir) a Katarzyna Mackiewicz (Leila) foto: Jozef Lomnický

Lovci perál, Štátna opera Banská Bystrica, 2014
Dušan Šimo (Nadir) a Katarzyna Mackiewicz (Leila)
foto: Jozef Lomnický

Operní melomani zasa poznajú z diela najmä tri čísla: duet Nadira a Zurgu, duet Nadira a Leily a hlavne Nadirovu romancu Čujem hlas vo sne, ktorú na nahrávkach tak geniálne spievajú Alfredo Kraus, Leopold Simoneau, Nikolaj Gedda či Benjamino Gigli (ten však transponovanú o pol tónu nižšie). Z hľadiska hudobného má dielo málo spoločného so slávnou Carmen, zato viac pripomína Gounoda, hoci nedosahuje jeho lyrickej vrúcnosti na úkor občasnej mladíckej vonkajškovej hlučnosti vo finálových scénach. O hudobných kvalitách opery nieto pochýb, ťažšie je ju inscenovať. Andrea Hlinková, ktorej sa v minulosti často vyčítal prílišný režijný tradicionalizmus, teraz aspoň vonkajškovo (v tradičnej spolupráci so scénografkou Miriam Struhárovou) volila modernejšie riešenie využívajúc filmové projekcie, hru svetiel a farieb s istými anotáciami na výtvarný surrealizmus Salvadora Dalího. Vo vedení postáv však zostala na tradičnom poli a pri efektných hudobných číslach zbytočne exponovala tanečnú zložku. Vari najlepšie jej vyšlo záverečné riešenie Zurgovej smrti. Dirigent Igor Bulla mohol v partitúre viacej diferencovať v tempách, výraze i dynamike, zo spevákov treba najvyššie hodnotiť výkon Poľky Katarzyny Mackiewicz s pohyblivým no pomerne guľatým tónom.

Náročnej úlohe Nadira Dušan Šimo vyhovoval typovo, no najmä v exponovanej árii mu robila problém extrémne vysoká poloha partu. Zurga Mariana Popoviča mal celkom pôsobivé mezzavoce v nižších polohách a dramatické tóny vo výškach, no medzi tým chýbal plynulejší a farebnejší prechod. Hosťujúci Ondrej Mráz opäť po čase upútal kvalitou svojho výrazovo bohatého hlasu. Dobre zneli zbory v naštudovaní Jánom Procházkom.


G. Donizetti: MARIA DI ROHAN

prvé uvedenie na Slovensku

Janáčkova opera Národního divadla Brno

Predstavenie Donizettiho opery Maria di Rohan (uvedenej na Slovensku po prvý raz) v naštudovaní Janáčkovej opery z Brna neprichádzalo do Zvolena s príliš dobrými kritikami. Tie hanili predovšetkým réžiu Barbary Klimo, ktorá k vážnej opere pristúpila so snahou parodovať príbeh.

Ľubica Vargicová, Mária di Rohan, Janáčková opera Brno

Ľubica Vargicová, Mária di Rohan,
Janáčková opera Brno

Predstavenie (podobne ako premiéra Bizeta, hoci z iných dôvodov) sa hralo v banskobystrickom Národnom dome, s čím azda brnenský súbor nepočítal a prišiel na Slovensko s redukovanou výtvarnou zložkou inscenácie. Možno práve to oslabilo moment odstupu od diela a umožnilo sústrediť sa na spev, ktorý je u Donizettiho prvoradý. Najmä v ansámbloch vynikala v titulnej úlohe Ľubica Vargicová s úderným (aj keď nie vždy v intonácii celkom presným) tónom, Jakub Kettner opäť potvrdil svoje významné postavenie medzi barytonistami ČR i SR a tenorista José Manuel bol prijateľným predstaviteľom tenorovej úlohy so svojím ľahký, len vo výškach pevnejším hlasom.


MLADOSŤ NA ZÁMKU

Koncert mladých interpretov

Koncert Mladosť na zámku bol venovaný minuloročnému okrúhlemu výročiu narodenia Pietra Mascagniho, ktorý bol jediným vážnym konkurentom Pucciniho medzi príslušníkmi Mladej talianskej školy. Už v minulosti mu raz ZHZ venovali (spolu s prierezom Leoncavallovej Bohémy) jeden večer, na ktorom odzneli ukážky z jeho u nás nehraných opier Amico Fritz (dielo bude mať premiéru v budúcej sezóne v Bystrici) a Iris. Teraz k nim pribudli ešte árie z Lodoletty, Isabeau, Silvana, operety Sí a štyri skladateľove piesne. Program zabezpečovali umelecky súčasné alebo bývalé žiačky Dáše Livorovej z bratislavského Konzervatória diferencované aj vekove. Medzi piatimi sopranistkami najviac zaujal superdramatický fond Veroniky Mihalkovej a kultivovaný prejav Evy Melichaříkovej.


G. Rossini: TANCREDI – slovenská premiéra!

(koncertné uvedenie opery)

Na Slovensku sa okrem piatich predstavení Guglielma Tella v SND v roku 1933 nehrali nikdy Rossiniho vážne opery. Prielom v tom urobili teraz ZHZ koncertným uvedením Tancrediho (1813), diela napísaného dva roky pred slávnym Barbierom s nohavičkovou postavou hlavného hrdinu písanou pre mezzosoprán. Marián Vach a jeho orchester majú (nielen vďaka ZHZ alebo aj vďaka dramaturgii divadla) bohaté skúsenosti s hudbou Donizettiho, Verdiho (čiastočne aj Belliniho). Hudobná faktúra Rossiniho opera seria je síce v čomsi podobná ale predsa len iná. Menej stavia na vláčnych kantilénach a viacej na virtuozite a závratnom temporytme hudobného toku.

Tancredi, koncertné uvedenie opery Zámocké hry zvolenské 2014

Tancredi, koncertné uvedenie opery
Zámocké hry zvolenské 2014

Dirigent s orchestrom a účinkujúcimi však dobre zvládli aj túto úlohu. A navyše, hoci dirigent mal na skúšanie so sólistami len minimum času, vedel sa s nimi zladiť (s výnimkou secco recitatívov hraných nástrojovo v úzadí javiska). Jana Kurucová obdarilo svojho hrdinu sýtym tónom, vo farbe možno trocha málo tmavým, ale vo zvládnutí vokálneho partu suverénnym, pričom napriek koncertnému predvedeniu pôsobila vierohodne aj v náznakoch hereckej akcie či mimicko-gestického vyjadrovania citov. Obaja zahraniční speváci, ktorí majú skúsenosti s interpretáciou Rossiniho z vychýreného festivalu v Pesare, sa rozospievali až postupne, ale jednoznačne potvrdili, že vedia ako sa majú majstrove partitúry spievať. Lyrický katalánsky tenorista David Alegred , jasný tenore leggero, vedel na viacerých miestach dodať spevu sladkosť, predvádzať autentické akcenty, k akým sa speváci z mnohých nerománskych krajín nevedia priučiť a jeho výšky postupne získali na presvedčivosti. V najnáročnejšej sopránovej úlohe hlas Španielky Marioly Cantarero spočiatku javil známky istej opotrebovanosti (predovšetkým pri korunách vo výškach), no potom sa dokázala obdivuhodne pohybovať aj v extrémne vysokej polohe jemne kreujúc vokálnu líniu a rešpektujúc plne rossiniovský štýl. Jej duetá s Kurucovou patrili k vrcholom predstavenia. Zahraničných hostí dobre doplnili Slováci Tomáš Šelc a Judita Andělová. Slabinou predstavenia bol výkon mužského zboru.


G. Verdi: MACBETH

Štátna opera Banská Bystrica

Verdiho Macbeth, ktorý tak zaujal minulý rok ako otváracie predstavenie festivalu, bol tentoraz jeho dôstojným ukončením a zároveň jediným zo štyroch operných predstavení, ktoré sa hralo na nádvorí. Z domácich pekný výkon podal Ludovít Ludha ako Macduff, ozdobou večera bola manželská dvojica Vittorio Vitelli a Jano Tamar, ktorá zaujala na ZHZ už pred štyrmi rokmi. Výkon barytonistu s peknou farbou a legátovou kultúrou možno považovať za príkladný a ako kritérium pre hodnotenia budúcich reprezentantov jeho hlasového odboru na ZHZ. Rovnako profesionálne v ešte ťažšej úlohe Lady sa zaskvela Tamar, ktorej sme radi odpustili sem-tam menej svieži tón či kratšie držanie vysokého tónu, keďže celkové uchopenie postavy a partu bolo vrcholne pôsobivé, plné dramatizmu a zároveň hlasovej kultúry. Opäť dôstojnou zložkou predstavenia bol výkon dirigenta Mariana Vacha, u ktorého niektoré prirýchle tempá zrejme dobre vyhovovali sopranistke pri interpretácii najťažších miest partu.

Scéna z opery Macbeth Štátna opera Banská Bystrica

Scéna z opery Macbeth
Štátna opera Banská Bystrica

Hoci ZHZ boli tentoraz propagované okrem internetových portálov tak v Slovenskom rozhlase ako na zastávkach bratislavskej mestskej dopravy, nestali sa stretávkou priaznivcov operného umenia z celej SR, nehovoriac o zahraničí. Je to škoda, lebo ich úroveň i zameranie festivalu k tomu oprávňujú.

Autor: Vladimír Blaho

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár