Zbohom kráľovnej bez trónu. O Montserrat Caballé trochu inak

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Jej meno rezonovalo v pamäti širokej verejnosti najmä vďaka duetu s kráľom rocku Freddym Mercurym. 6. októbra 2018 sa v nemocnici v Barcelone rozlúčila so životom posledná diva „zlatého veku opery“ Montserrat Caballé. Prečo spievala s barlami a čím sa zapísala do dejín hudobného divadla?

Mainstreamové médiá vidia v rodáčke z katalánskej Barcelony dedičku Marie Callas. Táto rétorická figúra je amforou bez obsahu. Caballé prevzala vokálny olympijský oheň od Callas iba v tom zmysle, že pokračovala v propagácii predverdiovského belcanta na javisku i za mikrofónom. Repertoárový trend nastolený Grékyňou Španielka kontinuálne rozvíjala a objavila sa na scéne aj v úlohách, v ktorých sa grécka tigrica už nestihla predstaviť.

Montserrat Caballé (1933 – 2018),
zdroj: internet

Rozhodca krásy

V tomto bode sa interpretačné cesty oboch kľúčových figúr sopránového spevu 20. storočia rozchádzajú. Ak by existoval operný panteón, Callas a Caballé by mohli mať sochu vedľa seba, ale nehľadeli by si do očí. „Otvorila nám nové dvere. Dvere, ktoré boli predtým zatvorené.“ poznamenáva Caballé na margo progresívnej poetiky Grékyne v „callasiánskej“ monografii z pera Johna Ardoina. „Fakt, že ma porovnávajú s Callasovou, je niečo, o čom som nikdy nesnívala. Nie je to správne. Som oveľa menšia, než Callas.“ Za touto sentenciou netreba hľadať skromnosť, ale vernú deskribciu vokálneho výrazového arzenálu. Afekty z jej hrdla nikdy neperlili ako sóda.

Rozmeňme si to na drobné: Maria Callas bola dramatickou koloratúrou d’agilità s pozaunovo temným hrudným registrom. Estetika Caballé bola však na míle vzdialená kontrastu chiaroscura z Caravaggiových malieb. V tomto kontexte bola čiernookej balkánskej heroíne oveľa bližšia Turkyňa s dramatickou expresiou naturalizovaná v Taliansku Leyla Gencer (ktorá sa, mimochodom, delila s katalánskou divou o úspech v kostýme Donizettiho Lucrezie Borgie) Montserrat mala dar dynamickej modulácie. Preložené do slovníka hifistu, tam, kde Maria pridávala volumen a „odpálila“ amplitúdu do červených čísel, Caballé narábala ekonomicky. Namiesto sily bola jej devízou opulencia laserového pianissima.

Luciano Pavarotti a Montserrat Caballé,
zdroj: todoperaweb.com.ar

Dlho držané piana pôsobili netradične, možno až mysticky. Slovami belgického učenca Florenta van Ommeslaeghea, cum decore, cum amore, cum splendore – s okrasou, láskou a nádherou. Elegantne. Latinský koreň slova elegantia je významovo prepletený so slovesom eligere, čiže vybrať. Elegantné je to, čo je správne zvolené, vyňaté zo sivej masy, oddelené od všednosti a orosené nektárom z božskej ambrózie. Starý Rím poznal v osobe Gaia Petronia „inštitút“ muža s dobrým vkusom. Bol ním arbiter elegantiae, ako píše Tacitus, „rozhodca“ vo veciach estetiky. Vzťahovať tento termín výlučne na Montserrat Caballé je prisilné, pretože pred našimi očami defiluje orloj plný ďalších sopránových postáv, ktoré ani pred impozantným fyzičnom Katalánky nemusia krčiť plecami. V jednej veci však Caballé vystúpila o schodík vyššie a prekonala všetky svoje konkurentky.

Prvotiny na čiernych diskoch

Indíciou, ktorá nás dovedie k správnej odpovedi, je čierny vinyl. Montserrat Caballé sa narodila pod šťastnou hviezdou. Priniesla na gramofónový trh vôbec prvé štúdiové nahrávky opier, ktoré dovtedy neboli štandardnou súčasťou repertoáru. Do tejto kategórie patrí Donizettiho dráma o nemanželskej dcére budúceho pápeža Lucrezia Borgia, ktorá Španielku vyniesla do opernej top class v roku 1965, kedy zaskočila za indisponovanú Marilyn Horne v poloscénisckej performancii v newyorskej Carnegie Hall. Hudobné svätojakubské mušle s korením Benátok ošľahané literárnym ohňom Victora Huga môžeme ochutnať na referenčnej štúdiovej snímke pod dirigentským vedením Rumuna Ionela Perleu. Hlavný sopránový part Lucrezie stvárňuje Caballé, jej tenorovým partnerom je belcantový lyrik Alfredo Kraus. Je to vôbec prvá kompletná nahrávka tejto opery, ktorá nevznikla ako živý záznam (Callas z nej nahrala iba jednu áriu). Pripomíname, že platňa je o 11 rokov mladšia, než slávny komplet tandemu Richard Bonynge – Joan Sutherland na značke Decca z roku 1977.

Nahrávanie Boitovej opery Mefistofele v roku 1980,
zľava: Nikolaj Gjaurov, Luciano Pavarotti, Montserrat Caballé, Mirella Freni,
zdroj: operaclick.com

Osobitnou kapitolou v kronike diskografie Montserrat Caballé sú záznamy Verdiho opier z jeho anni di galera. Za mikrofónom sa na audiodisky premiérovo „premietli“ Giovanna d’Arco (1972), I masnadieri (1974) a o rok neskôr Il Corsaro. Opäť prvé lastovičky. Dovtedy sa tieto opery nahrávali (polo)pirátsky priamo v divadle. Tieto live nahrávky dokumentujú atmosféru v prítmí operných domov a sú považované za „živú vodu“ autenticity, ale ich technická kvalita má ďaleko od audiofilského Parnasu. V štúdiovej diskografii gigantiek Callas a Tebaldi by sme tieto (kompletné) tituly hľadali márne. Sopranistka z Barcelony sa vďaka pozitívnej konštelácii fonografického marketingu priamo podieľala na budovaní opernej fonotéky 2. polovice 20. storočia. Za prínos v oblasti kreácie zvukových médií bola opakovane ocenená cenou Grammy.

Dieťa občianskej vojny

Speváčka, ktorej celé meno znie María de Montserrat Viviana Concepción Caballé i Folch, prišla na svet 12. apríla 1933. Bola občiankou Španielskeho kráľovstva, ale etnicky patrila k sedemmiliónovému katalánskemu národu. Jej korene podľa otcovho priezviska siahali až k schudobnenej kastílskej šľachte. Meno Caballé pochádza z latinského caballus, ktoré sa v iberských krajoch zmenilo na caballos, a jeho denotátom je kôň. V stredoveku mohol plemenného koňa vlastniť málokto. Toto zviera sa preto spájalo s rytierskymi cnosťami. Z týchto dôb prenikol do európskych jazykov výraz kavalier označujúci noblesného muža na koni.

Svadobný deň Montserrat Caballé s tenoristom Bernabé Martím v kláštore na vrchu Montserrat,
zdroj: pinterest.com

Krstné meno Montserrat súvisí s úctou k Čiernej Madone v benediktínskom sanktuáriu na hore Montserrat 40 km od Barcelony. Latinské mons serratus znamená vrúbkovaná zubatá hora a tento masív na prvý pohľad skutočne vzbudzuje dojem prírodnej pílky. Meno Montserrat je v katalánskej jazykovej oblasti veľmi rozšírené, jeho nositeľkou bola napríklad Caballéovej kolegyňa z hudobného fachu sopranistka Montserrat Figueras García, špecialistka na starú hudbu (zomrela v roku 2011). Toto krstné meno nesie aj dcéra legendárnej divy Montserrat Martí. Dievčina zdedila spevácke dispozície po oboch rodičoch. Jej otec (a teraz už vdovec po Caballé seniorke) Bernabé Martí je aragónskym tenorom. „Monse“ mladšia sa od londýnskeho debutu v roku 1993 aktivizuje ako operná speváčka (kritické jazyky tvrdia, že nikdy neprekročí matkin tieň). Aká matka, taká Katka.

Montserrat Caballé bola podľa rodného listu príslušníčkou druhej Španielskej republiky. V roku 1939 však v dôsledku občianskej vojny a Francovho diktátorského režimu demokratickej vláde odzvonilo a politická nestabilita poznačila speváčkino detstvo finančnou stigmou. V peňaženke mala prázdno aj počas štúdií na konzervatóriu Liceu v Barcelone, kde kedysi drala lavice aj budúca hlasová pedagogička Marie Callas Elvira de Hidalgo.

Montserrat Caballé na prahu medzinárodnej kariéry,
zdroj: internet

Čo sa za mlada naučíš…

Do tajov vokálnej techniky Caballé prenikala pod vedením maďarskej (!) sopranistky Eugenie Kemény a domácej Katalánky Conchity Badía. Conchita sa venovala oratoriálnej a piesňovej tvorbe. Aj na operné árie sa Badía dívala ako na kompaktný celok nakoncentrovaný v dramatickej skratke. V jedinej árii sa môže odrážať príbeh celej opery – minulosť, prítomnosť a budúcnosť si tu podávajú ruky. Toto komornejšie poňatie árie ako introvertnej narácie o konkrétnom duševnom stave Badía odovzdala svojej žiačke ako vzácnu perlu (o význame Conchity Badía pre katalánske umenie svedčí aj to, že jej pozostalosť vrátane autografov a fotografií opatruje národná knižnica v Barcelone). „Odmerať“ dynamické tieňovanie naučil Caballé taliansky dirigent Napoleone Annovazzi, ktorý našiel druhý domov v Barcelone a vo Valencii. Bola v dobrých rukách.

Prvé scénické skúsenosti Caballé získavala vo švajčiarskom Bazileji, kde sa od roku 1957 stala posilou miestneho operného ansámblu. Počas dvojročného angažmán vo Švajčiarsku a troch rokov strávených v nemeckých Brémach spievala aj tzv. „ťažký“ nemecký repertoár, a to dokonca v nemčine! Po Mimì z Bohémy sa iba 24-ročná sopranistka vrhla na Straussovu Salome. Veľmi netradičná štartovacia čiara pre belcantový hlas, ale sitom germanizmu si v prvých rokoch kariéry prešla aj Maria Callas (sotva 27-ročná Callas už mala v repertoári Wagnera!).

Montserrat Caballé ako Straussova Salome,
zdroj: archiviostorico.operaroma.it

V opernej obci sa často polemizuje o vhodnosti spievania vysokodramatických partov „mladými“ hlasmi na prahu dráhy výkonného umelca. Je pravdou, že nesprávna voľba rolí môže mať fatálne následky. Pre Montserrat Caballé však bola alfou a omegou dokonalá technika, ktorá je pre hudobného interpreta tým, čím je hrnčiarsky kruh a šikovné ruky pre hrnčiara. Bez techniky niet tvorby. Pre umelca so stabilným technickým fundamentom je zvládnutie menej komfortného partu iba skúšobným kameňom. Veď grécke slovo techné (τέχνη) vlastne neznamená umenie, ale remeslo.

Debut s barlami

Polhodinové standing ovation po americkej Lucrezii Borgii v roku vydláždili Caballé cestu do Metropolitnej opery, kde sa uviedla po boku tenora Johna Alexandra ako Margaréta v predvianočnej edícii Gounodovho Fausta. Písal sa 22. december 1965. O rok neskôr zavítala do Talianska, kde si na Florentskom hudobnom máji zaspievala prvú veľkú verdiovskú postavu – Leonoru v Trubadúrovi. V roku 1969 Caballé vystúpila po prvý raz v Arene di Verona. Na programe bola produkcia Verdiho Dona Carla, v ktorej boli jej javiskovými partnermi Plácido Domingo a Piero Cappuccilli. Barcelonská diva excelentne odspievala part Alžbety z Valois i napriek problémom s chôdzou. V dôsledku nedávneho úrazu si musela pomáhať barlami.

Montserrat Caballé v kostýme Pucciniho Toscy,
foto: James Heffernan/Metropolitan Opera, zdroj: archives.metoperafamily.com

V roku 1974 musela zľaviť z hektického tempa a krátko po nahrávaní Aidy pod taktovkou Riccarda Mutiho skončila na operačnom stole. V bruchu jej objavili benígny nádor. Na scénu sa úspešne vrátila, ale od tohto obdobia už bola definitívne zaškatuľkovaná ako belcantová speváčka s ťažiskom v mladodramatickom fachu. V roku úmrtia Marie Callas (1977) Caballé debutovala v San Franciscu v hlavnej úlohe Pucciniho čínskej rozprávky Turandot. Ideálna technika jej umožnila dotknúť sa sféry, ktorá je pre esenciálne lyrické hlasy zamknutá na sto zámkov.

Kde je v tomto rebríčku osobných debutov milánska La Scala? Mekka opery prišla na rad ešte v roku 1970. „Mocná hora“ si na prvej talianskej scéne obliekla kostým hrdinky, ktorá jej pred rokmi priniesla medzinárodné uznanie – Lucrezie Borgia. Od tohto roku sa po boku renomovanej sopranistky začal objavovať jej krajan z Barcelony José Carreras. Montserrat Caballé upozornila na kvality vtedy ešte neznámeho katalánskeho tenora a dala mu príležitosť stvárniť v Donizettiho Lucrezii postavu Gennara. Stála pri zrode neskoršej superhviezdy, ktorá v roku 1990 ohromila kultúrnu verejnosť nápadom usporiadať prvý koncert troch tenorov a premostiť tak svet opery so svetom popu.

Modré blues

La Superba Montserrat Caballé nebola prvou opernou speváčkou v histórii, ktorá si „potykala“ s ľahším žánrom. Taliansky slávik tridsiatych rokov Toti Dal Monte „hviezdil“ na striebornom plátne v komickej polohe. K zblíženiu oboch estetík výrazne prispel rozhlasový program americkej sopranistky Eileen Farrel. Od roku 1941 mala Farrel na vlnách CBS rádia vlastnú reláciu, do ktorej si pozývala známe tváre americkej popovej industrie, medzi inými aj Franka Sinatru. Javiskový debut si odkrútila na Floride, kde sa prevtelila do vášnivej sedliačky Santuzzy v Mascagniho Cavallerii rusticane. Farrel sa odvtedy pravidelne objavovala na profesionálnych operných scénach. Priala si jazdiť simultánne na dvoch koľajach a v roku 1960 vydala platňu s bluesovými melódiami I’ve Got a Right to Sing the Blues, čím sa stala prvou opernou sopranistkou v dejinách hudby, ktorá nahrala rýdzo popový album.

Montserrat Caballé (1933 – 2018),
zdroj: elcorreogallego.es

Montserrat Caballé patrí trochu iné prvenstvo. Na rozdiel od Eileen Farrel nemala v úmysle odieť svoj prejav do iného hávu a spievať akoby dvoma technikami súčasne (čo z dlhodobého hľadiska vedie k zruinovaniu hlasu). Caballé mala záujem vstúpiť do zradných vôd showbiznisu ako diva v plnom lesku – bez toho, aby menila svoju kožu ako chameleón. Zostala sama sebou. Spojením klasickej opernej techniky ako vystrihnutej z exponovanej veristickej árie a rockového soundu sa jej podarilo dobiť prvé priečky popových hitparád.

Kapitola menom Freddie

Freddie Mercury bol veľkým milovníkom operného umenia a v roku 1986 sa v televíznom vystúpení vyjadril, že by Montserrat Caballé rád osobne spoznal. Sopranistka zdvihla hodenú rukavicu a v roku 1987 naspievala s Freddym singel s názvom Barcelona. Pieseň sa stala hymnou olympijských hier v roku 1992, ktoré sa konali v katalánskej metropole. Na otváracom ceremoniáli vystúpil tiež Caballéovej chránenec José Carreras. Ten so svojou protektorkou zaspieval katalánsku pieseň Benvinguts od Joana Lluísa Moraledu. Carreras sa objavil aj na záverečnom ceremoniáli, kde spolu s Angličankou Sarah Brightman predniesol druhú hudobnú tému hier – pieseň muzikálového kráľa Andrewa Lloyda Webbera Amigos para siempre. Spomedzi sivých eminencií operného sveta sa na olympijský štadión postavili Plácido Domingo, Agnes Baltsa, Teresa Berganza, Juan Pons, Giacomo Aragall, Plácido Domingo a už zmieňovaný José Carreras s Montserrat Caballé. Okteto sólistov sa v aranžérskej úprave Tonyho Pareru pohralo s exkvizitným (a dramaturgicky trochu populistickým) „šalátikom“, zmesou slávnych operných melódií. Nahrávka vyšla v podobe strieborného disku na labeli RCA.

Montserrat Caballé a Freddie Mercury,
zdroj: queenphotos.wordpress.com

Za megaúspechom duetu Caballé-Mercury sa skrýva ruka skúseného producenta a hráča na klávesy Michaela Morana. Mal na konte partitúry k filmom Zlodeji časuMisionár. Nezostalo len pri jednej lastovičke, Moran produkoval aj popový album Montserrat Caballé z roku 1997, na ktorom operná diva spieva duety s popovými umelcami. Album niesol motto olympiády, ktorá sopranistku predstavila masám – Friends for Life. Priateľmi (takmer) na celý život sa stali Montserrat Caballé a grécky mág elektronickej hudby Vangelis. Spolupráca oboch hudobníkov začala v roku 1995, kedy Vangelis vydal album s názvom El Greco venovaný maliarovi španielskej renesancie. V Montserrat Caballé našiel ideálnu interpretku svojho pochodu March With Me.

Funerálny pochod a posledná rozlúčka s legendou svetovej opery sa uskutočnili v pondelok, 8. októbra 2018 v Barcelone. Populárnej sopranistke, ktorá zomrela v nemocnici v hlavnom meste Katalánska v dôsledku komplikácií spôsobených chronickým zápalom žlčníka, vzdala hold španielska politická špička na čele s emeritnou kráľovnou Sofiou a premiérom Pedrom Sánchezom. Speváčku na poslednej ceste odprevadil aj kolega z opery José Carreras. Jej telo odpočíva na barcelonskom cintoríne Sant Andreu. Referenčné nahrávky Caballé sú učebnicou ušľachtilého frázovania. Zomrela kráľovná – nech žije… jej koruna zvaná CD.

Autor: Lucia Laudoniu

Informáciu o smrti Montserrat Caballé a spomienku na jej bratislavské koncerty sme priniesli TU…

video

Caballé bola štúdiovou interpretkou viacerých operných rolí, ktoré dovtedy neboli v pozornosti gramofónových agentov. Jednou z nich je titulný part francúzskej národnej hrdinky Johanky z Arku v rovnomennej opere Giuseppe Verdiho. Na prvej štúdiovej nahrávke tejto opery z roku 1972 pod taktovkou Jamesa Levina okrem Caballé účinkuje Plácido Domingo ako kráľ Karol VII.

V repertoári katalánskej divy nechýbali ani diela hispánskej literatúry. Áriu Marinela zo zarzuely (španielska ľudová spevohra) La Canción del Olvido od Josého Serrana rada pridávala na koncertoch.

Vangelisov pochod March With Me na nahrávke pre nemeckú TV spred desiatich rokov (2008). Pieseň, ktorú preslávila Montserrat Caballé, zaraďuje na svoje crossoverové koncerty aj česká diva Eva Urbanová. Skladba premiérovo zaznela v podaní Caballé na otváracom koncerte medzinárodného šampionátu v Atletike v roku 1997 v Aténach.

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár