Zbormajstri väčšinou žijú v tieni orchestrálnych dirigentov. A predsa čas od času si spomenieme aj na tých, ktorí, ktorí sa zaoberajú najvzácnejším nástrojom – ľudským hlasom. Tentoraz máme na mysli prof. Ladislava Holáska, ktorý sa v predvečer Vianoc dožíva významného životného jubilea – osemdesiatich piatich rokov.
Ako viacerí zbormajstri aj on sa dostal k zborovému dirigovania cez štúdium klavírnej hry na bratislavskom konzervatóriu a VŠMU. na ktorej potom v rokoch 1963-67 si doštudoval aj odbor dirigovania (u prof. Rajtera). Už skôr však začal pracovať s ľudským hlasom, najprv ako korepetítor Miešaného zboru Čs. rozhlasu v Bratislave (neskôr premeneného na SZ Slovenskej filharmónie), z ktorého potom vytvoril unikátny komorný zbor Slovenskí madrigalisti špecializujúci sa hlavne na starú polyfónnu tvorbu. Dirigoval ho v rokoch 1964 až 1989, no približne v rovnakej dobe (1970–91) bol hlavným zbormajstrom (po Hradilovi a Lenárdovi) zboru Opery SND. Jeho prvým operným naštudovaním bol pamätný Beethovenov Fidelio s Tatarkovými textami namiesto originálnych hovorených častí libreta. Počas pôsobenia v SND zvládol s jeho zborovým telesom také náročné party, aké nájdeme v operách Svätopluk, Carmen, Porgy a Bess, Faust a Margaréta, Vzkriesenie, Lohengrin, Boris Godunov, Aida, Don Carlos, Dalibor, Knieža Igor a ďalšie.
Vari najviac však žije Ladislav Holásek v povedomí hudobnej verejnosti ako dirigent Speváckeho zboru mesta Bratislavy (medzi známymi prezývaným Holáskovci), ktorý prevzal v roku 1977 a vedie dodnes. Amatérske teleso priviedol na samotnú hranicu profesionality, čo sa prejavuje napríklad aj tým, že účinkuje s ním na Bratislavských hudobných slávnostiach, na Pražskej jari a úspešne sa prezentuje aj v zahraničí. V rámci amatérskeho hnutia v rokoch osemdesiatych doviedol (na súťažiach Slávnosti zborového spevu v Bratislave) zbor k tým najvyšším métam, pričom odborná porota vždy oceňovala predovšetkým technickú precíznosť prejavu a progresivitu repertoáru tohto telesa. So zborom sa Holásek úspešne prezentoval na medzinárodných zborových súťažiach najvyššieho rangu v Arezze, Llangolene, Middlesbroughu, Spittale a na ďalších významných zborových kolbištiach. Nerobilo mu problém naštudovať a uviesť (v zahraničí i nahrávacom štúdiu) také náročné opusy, aké predstavuje Verdiho Requiem alebo Dvořákova Svatební košile.
Spevácky zbor mesta Bratislavy
Ďalším speváckym zborom, ktorý viedol počas pedagogického pôsobenia v Nitre bol Akademický dievčenský SZ, s ktorým sa pravidelne zúčastňoval medzinárodnej súťaže Akademická Banská Bystrica. Holásek aj v časoch, kedy sa z repertoárov zborov začala vytrácať slovenská tvorba na úkor zahraničných, najmä sakrálnych skladieb, zostal nadšeným propagátorom slovenskej zborovej tvorby. V repertoári jeho zborov mali neobyčajne silné zastúpenie zbory Ilju Zeljenku, Ivana Hrušovského, Juraja Hatríka, ale v menšej miere aj ďalších slovenských skladateľov (Bokesa, Bázlika, Urbanca, Zemanovského, Hochela, Krajčího, Kupkoviča, Mikulu, Poula, Salvu, Sixtu a Šimaja), z ktorých viaceré premiéroval. So svojimi zborovými telesami vyhotovil množstvo nahrávok pre Slovenský rozhlas (vyše stovky), nahral tiež takmer dve desiatky CD. Ako pedagóg pôsobil na Pdf UK, bratislavskom konzervatóriu, VŠMU a na Pdf Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Svoju odbornosť využil v 80. rokoch aj vydaním notového zborníka pre miešané spevácke zbory na pôde Osvetového ústavu. Jeho zásluhy o zborový spev najprv ocenil riaditeľ NOC Poctou (2001), neskôr získal Cenu primátora Bratislavy (2010). V oblasti opernej získal už v roku 1973 Cenu Fritza Kafendu za pozdvihnutie úrovne zboru Opery SND. Jubilantovi blahoželáme!
Autor: Vladimír Blaho
foto: SZMB, internet
viac o súčasnom pôsobení pána Ladislava Holáska sa dočítate na webe Speváckeho zboru mesta Bratislavy na www.szmb.sk
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.