Zbormajster Lukáš Kozubík: Zvuk košického operného zboru budem mať v uchu už navždy!

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Z postu zbormajstra operného zboru košického Štátneho divadla odišiel od začiatku decembra Lukáš Kozubík, po ktorom štafetu preberá Peter Valentovič. Lukáš Kozubik sa po deviatich rokoch rozhodol zmeniť pôsobisko a jeho profesijný život bude pokračovať v Pražskom filharmonickom zbore. ´Na rozlúčku´ s Košicami sme sa pozhovárali v rozhovore, v ktorom prezradil, čo ho najviac inšpiruje, čo mu v Košiciach robilo najväčšiu radosť i to, ktorý žáner si musel takpovediac pretrpieť.

Z Košíc odchádzate do Čiech, pracovať budete s Pražským filharmonickým zborom. Ako k tejto zmene prišlo? Uvažovali ste už dlhšie, že by ste zmenili pôsobisko?

Keď za mnou priletel do Košíc riaditeľ Pražského filharmonického zboru Radim Dolanský a ponúkol mi miesto zbormajstra, tak som vtedy neváhal ani na okamih. Tých dôvodov je celý rad. Je to špičkový zbor na svetovej úrovni s bohatou históriou a v jeho zvuku je hmatateľne cítiť pečať veľkých zbormajstrov, ktorí ho v minulosti viedli. Bol medzi nimi aj môj pán profesor z akadémie Lubomír Mátl. No a terajší zbormajster Lukáš Vasilek je fenomén, ktorého nie je treba ani predstavovať, a je preto pre mňa cťou sa s ním stretnúť a učiť sa od neho! O odchode z Košíc som uvažoval už dlhšiu dobu a priebežne prichádzali aj rôzne iné ponuky, ale na tú, ktorá prišla z Prahy, sa vždy odpovedá kladne!

Lukáš Kozubík počas skúšky zboru v ŠD Košice, foto: ŠDKE

Nebude vám chýbať opera? Predsa len, s filharmonickým zborom to bude úplne iná práca, nebudete sa spolupodieľať na kompletnej inscenácii opier.

Ale vôbec nie! Pražský filharmonický zbor je pravidelným hosťom na veľkých operných festivaloch v Bregenz, St. Gallen a ďalších. Čakajú nás nádherné operné produkcie so špičkovými inscenačnými tímami. Takže smútok za operou sa u mňa našťastie nedostaví. Naopak si myslím, že budem s opernou tvorbou vo väčšom kontakte, už len vzhľadom na to, že v Košiciach sa hrá pomerne často aj operetný žáner, ktorý musí zbormajster skôr pretrpieť…

Prečítajte si tiež:
Opera Štátneho divadla Košice (seriál)

A Košice? Tie vám budú chýbať?

To je iná vec. Prežil som tu krásnych, niekedy ťažkých, poctivých a intenzívnych deväť rokov. To je vzhľadom k môjmu veku veľká časť doterajšieho profesijného života, takže tá spomienka bude vždy intenzívna! Smutno mi bude určite po konkrétnych ľuďoch, s ktorými ma spája priateľstvo. A samozrejme budem veľmi rád spomínať na operný zbor, ktorý je zložený z výborných ľudí, s ktorými sa mi veľmi dobre pracovalo. A tiež ten zvuk zboru! Ten budem mať v uchu už navždy!

J. Strauss: Netopier, ŠD Košice, 2018, Tatiana Paľovčíková (Rosalinda), Zsolt Vadász (Gabriel von Eisenstein), zbor opery ŠD Košice, foto: Ján Štovka

Do tunajšieho divadla ste prišli v roku 2012. Trúfate si popísať, aký tu prišiel pracovať Lukáš Kozubík a aký odchádza? Ako veľmi ste sa zmenili?

Nerád by som hodnotil osobný vývoj profesijných schopností. To by som radšej prenechal povolanejším. Ale celkom určite odchádza niekto iný, ako prišiel. A to po ľudskej aj profesijnej stránke. Z tej profesijnej je to hlavne – a vďaka paralelnej práce v Čechách – osvojenie si praktických schopností, ktoré môže zbormajster získať len pravidelným kontaktom so zborom. Po ľudskej, osobnej stránke, je to najmä zistenie, že nie vždy je možné primäť všetkých k prístupu, ktorý by zodpovedal mojim predstavám. Dôležité však je nikdy to nevzdať.

Je práca v divadle, kedy musíte pripravovať zbor po všetkých stránkach – aj tých, ktoré sa týkajú tvorby inscenácie – tou najlepšou školou pre zbormajstra?

Je to práca veľmi špecifická a pre mňa osobne ju charakterizuje najviac slovo kompromis. Môžete totiž vytvoriť v skúšobni ten najdokonalejší zvuk, ale ako náhle sa pred zbor postaví dirigent, ktorý nemá vokálne cítenie, alebo režisér, ktorý ani nepozná noty a nie je ochotný komunikovať o akustických možnostiach scény, je práca zbormajstra totálne znehodnotená. Ja osobne som sa s tým – našťastie – nikdy nezmieril a v budúcnosti už by som bol veľmi opatrný, do ktorej produkcie by som sa zapojil…

Lukáš Kozubík v rozhlasovom štúdiu Českého rozhlasu, foto: Iva Piskalová, Český rozhlas

Dôležitá je samozrejme komunikácia a pochopenie faktu, že zbormajster nie je len osoba, ktorá pripravuje zbor, ale tiež súčasť inscenačného tímu. Jeho pripomienky môžu pomôcť zlepšiť zvukovú kvalitu inscenácie. V tomto ohľade nás čaká ešte veľmi dlhá cesta…

Čo vám robilo v Košiciach najväčšiu radosť?

Najväčšiu radosť mi robilo Detské operné štúdio! Považoval som a stále ho považujem za ´svoje dieťa´, ktoré som založil doslova na zelenej lúke a venoval mu veľkú časť svojho voľného času. Za tých osem rokov to bolo množstvo krásnych koncertov, predstavení, nahrávaní a hlavne poctivej práce. O to väčšiu radosť mám z tých členov zboru, ktorí už dnes študujú na konzervatóriách či hudobných akadémiách. Je to skvelý pocit!

A tiež ma bavilo pôsobenie na konzervatóriu, kde sme založili spoločne s profesorkou Katkou Gremanovou operné štúdio pre študentov sólového spevu. Toto ´laboratórium´ im dalo možnosť vyskúšať si nie len koncertnú činnosť, ale predovšetkým prácu na javisku so všetkým, čo k tomu patrí.

Mikuláš Schneider-Trnavský – Skúška na koncert, Lukáš Kozubík, študenti, predstavenie operného štúdia pri Konzervatóriu na Timonovej ulici v Košiciach, 2016, foto: Konzervatórium KE

Čo vám naopak radosť nerobilo?

Papierovačky… Myslím, že žiadny umelec nie je fanúšikom administratívnej činnosti. Niekedy toho bolo veľa a nie každý úradník bol vždy ochotný pomôcť. Sú to dva rozdielne svety, ktoré si navzájom nie stále rozumejú. Ale našťastie to nebolo pravidelné. Je potrebné sa snažiť pochopiť aj druhú stranu…

Čo je pre vás osobne na práci so zborom najviac inšpiratívne?

Mňa inšpiruje vždy zvuk! 

Čo si máme predstaviť pod ideálnym zvukom zboru?

Zvukový ideál máme všetci individuálny a ovplyvňuje ho množstvo faktorov, medzi ktoré patrí aj samotné štúdium, poslucháčska skúsenosť, rodný jazyk a špecifické ukotvenie orgánov hlasu. Napríklad ale aj oblasť, z ktorej pochádzame. Iný bude zvuk zboru v Nemecku, kde všetci členovia zboru spievajú takmer rovnakou hlasovou technikou, iný v Taliansku, kde sa odjakživa inklinuje k sólovému spevu a iný v Čechách, kde spevácka škola neexistuje a nebyť mnohých slovenských pedagógov, bolo by to ešte horšie. V takomto prípade musí zbormajster vytvoriť kompaktný celok z jednotlivcov, kedy každý spieva úplne inak. A to je potom veľká výzva! To je ale teória…

Môj zvukový ideál je jednoznačne kombinácia kompaktnosti, mäkkosti v celej škále, v snahe o jednotný ucelený hlasový register a hľadanie neustálej prítomnosti tónového jadra. To mne osobne u veľkej časti zborov chýba. K dosiahnutiu tohto môjho ideálu sa totiž musí skĺbiť nielen vzdelanie s praxou, ale predovšetkým citu a intuície. Na Slovensku to jednoznačne dokáže Štefan Sedlický, fenomén slovenského zbormajstrovstva a v Čechách napríklad Josef Pančík a Lukás Vasilek. Pražský filharmonický zbor je toho dôkazom.

Lukáš Kozubík počas skúšky zboru v ŠD Košice, foto: ŠDKE

Nezriedka si to aj vyžaduje psychologický prístup – máte pred sebou živé teleso zostavené z ľudí, z ktorých každý môže mať nejaké ťažkosti, starosti…

Tá psychológia je až na prvom mieste (smiech). Sám som začínal ako člen operného zboru. Viem veľmi dobre, aké to je. Čo možné je a čo už nie je. Preto si každého člena zboru vážim, mám k jeho práci rešpekt a je pre mňa kolegom. Sú ale situácie, kedy musí prevážiť ´vyšší cieľ´ a naše egá musíme odsunúť dozadu. To je obzvlášť v divadle veľmi náročné, ale musíme mať stále na pamäti, že v divadle sme iba a len pre to, aby sme slúžili dielu a divákovi. To platí pre člena operného zboru rovnako ako pre riaditeľa.

Čo ako prvé musí zbormajster urobiť, keď sa divadlo rozhodne pre nejakú operu. Ako vyzerá proces prípravy?

Po tom, čo pripravím party, kde sú už zahrnuté prípadné škrty a iné zmeny, začína zbor absolvovať delené skúšky. Väčšinou zvlášť dámy a zvlášť páni zboru. Neskôr sa už zbor spojí a neustálym každodenným skúšaním sa pomaly blížime k výslednému tvaru po stránke tempovej, dynamickej a agogickej. Pred začatím skúšok s režisérom zbor absolvuje skúšky s dirigentom a sólistami. Postupne sa tak skladá z jednotlivých kúskov celok, ktorý potom vo výslednom tvare vidí divák na javisku.

Zuzana Čaputová, prezidentka SR, Lukáš Kozubík, 2019, foto: súkr. archív L. Kozubíka

A ako vyzerá práca pri bežnom repertoári?

To záleží na tom, ktorý konkrétny titul musíte v repertoári udržovať. Veľkú starostlivosť potrebujú veľké zborové opery ako Otello, Samson a Dalila, Víly a podobne. Nielen kvôli samotnej pamäti. Každá opera sa totiž musí takzvane naspievať. Hovoríme tomu ľudovo – dostať ju do hrdla. Na to je veľmi dôležité myslieť pri dlhodobom plánovaní skúšok. Najmä pri operetných predstaveniach potrebuje zbor istý čas na zotavenie, než sa dostane do esteticky optimálnej zvukovej kondície.

Môžete spomenúť konkrétnu operu, ktorá sa rodila – čo sa týka práce so zborom – mimoriadne ťažko?

V Košiciach zaznela svetová premiéra opery Mariána Lejavu Bohom milovaný. To bol veľký dramaturgický počin a samozrejme veľká výzva pre operný zbor. Ale myslím si, že vďaka celému inscenačnému tímu sa nám podarilo zvládnuť toto naštudovanie so cťou! Z tých ´klasických´ opier iste stoja za zmienku Wagnerove Víly, ktoré podľa môjho názoru znamenali pre celý súbor veľký krok vpred po profesionálnej stránke.

M. Lejava: Bohom milovaný, Opera ŠD Košice, 2016, Ivan Zvarík (Salieri), Maksym Kutsenko (Mozart), zbor Opery ŠD Košice, foto: Joseph Marčinský

Naopak – je tu opera, pri ktorej je práca so zborom pomerne jednoduchá?

V tejto súvislosti mi napadá napríklad Pucciniho opera Plášť. Zbor tu spieva len pár taktov na začiatku opery…

Čo napríklad pri operách v nemčine alebo francúzštine, teda v jazykoch, v ktorých sa tu nemej hrá?

Jazyková korektúra je nutná najmä pri francúzskych operách. Vtedy je dôležité mať už v parte napísanú fonetickú výslovnosť a v priebehu skúšobného procesu dozerať na správnu výslovnosť.

Rigolettovi je zbor iba mužský, bola to pre vás iná práca než zvyčajne?

Jednoznačne áno! V prvom rade musíte ´vyrobiť´ nový zbor. Práca s mužským zvukom je trochu iná, než so zvukom zmiešaným a myslím si, že sa nám to v Košiciach – aj vzhľadom k počtu spevákov v zbore – podarilo. Veľmi rád spomínam na ten proces prípravy, pretože vďaka dirigentovi Petrovi Valentovičovi a režisérovi Petrovi Gáborovi vládla na skúškach úžasná atmosféra a pohoda. Táto inscenácia mala ešte jednu obrovskou výhodu a tou bola akustická scéna, vďaka ktorej znel zbor dobre i z väčšej hĺbky javiska.

Nedávno ste pripravovali Samsona a Dalilu, kde zbor mal na javisku aj mimoriadne komplikované tanečné pozície. Bolo náročné zladiť sa?

Áno, bolo. Samson a Dalila je zborové oratórium. V tejto jednej opere sa kombinuje snáď celá problematika zborového spevu. A preto je táto inscenácia tak náročná na samotnú scénu, jej akustiku a komfort, ktorý musí každý člen zboru na javisku mať. Košická inscenácia bohužiaľ doplatila na hluchú scénu, ktorá je od samého začiatku posunutú dozadu a tým stráca akúkoľvek zvukovú istotu a kvalitu. Ale samotný proces prípravy s dirigentom Ondrejom Olosom bol pre mňa ako vždy balzamom profesionality a skromnosti.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, ŠD Košice, 2019, Titusz Tóbisz (Samson), zbor ŠDKE, foto: Joseph Marčinský

Košické divadlo naštudovalo aj Verdiho Falstaffa, ktorého záverečná fuga sa považuje za jednu z najkomplikovanejších vecí na interpretáciu. Aká bola príprava zboru?

Keď sa poctivo pripraví, tak rozhodne náročná nie je! Dirigent Martin Leginus patrí medzi najpoctivejších dirigentov, s ktorými som mal tu česť pracovať a celého Falstaffa naštudoval s precíznosťou sebe vlastnou. Skôr by som povedal, že celá opera Falstaff, zložená prevažne z ansámblových čísel, je náročná na súhru a prípravu. Tu sa ´neschováte´ za výraz, pretože je počuť každú drobnú chybičku.

Vo Falstaffovi, podobne ako v Carmen, Otellovi či ďalších operách, účinkuje detský zbor. Aké to je pripraviť deti na účinkovanie v opere?

Je to náročné. Detské operné štúdio účinkovalo v mnohých inscenáciách. Z tých najväčších, a pre detský zbor najťažších, by som menoval Bohému, Komediantov Otella, ktoré boli doposiaľ pre detský zbor najväčšou výzvou.

Pred čosi vyše rokom naštudovalo Košické divadlo Verdiho Traviatu, ale v hudobnom naštudovaní, ktoré bolo pomerne odlišné od toho, ktoré sa tu robilo pre niekoľkými rokmi, a ktoré v podstate ešte donedávna bolo v repertoári. Nebol problém zbor takpovediac preladiť?

Traviata sa vracala do Košíc po veľmi krátkej odmlke. Mňa zaujímal hlavne nový zvuk zboru, ktorý sme chceli docieliť. Nové hudobné naštudovanie sa zborových častí dotklo len v tempovom rámci, takže našťastie k nejakému veľkému preštudovaniu dôjsť nemuselo.

G. Verdi: La traviata, Opera ŠD Košice, 2019, Michaela Várady (Violetta), Anton Baculík (Gaston), Raoni Hübner (Alfredo), zbor ŠDKE, foto: Joseph Marčinský

Môžete spomenúť dirigentov či režisérov, s ktorými práca bola v Košiciach mimoriadna?

Z dirigentov by som určite rád spomenul noblesného a skromného Ondreja Olosa, precízneho a náročného Martina Leginusa, dynamického Roberta Jindru, poetického Paola Gatta či talentovaného Petra Valentoviča. Som rád, že som mohol pracovať s režisérmi, akými boli Michael Tarant so svojim hľadaním večnej pravdy, Jiří Menzel prinášajúci na scénu hrabalovské vykreslenie postáv, Viktor Nagy, ktorý dokáže podtrhnúť veľkoleposť opery, Jan Antonín Pitínský so svojou krehkou poetikou a v neposlednom rade Linda Keprtová a jej syntetizujúci pohľad na divadlo. Takže to stálo za to. A ďakujem šéfovi opery Karolovi Kevickému, že som mohol pri tom byť. Bolo mi cťou!

Rozprávala sa: Dáša Juhanová

Lukáš Kozubík sa narodil v roku 1980, pochádza z Ostravy, kde vyštudoval operný spev na Janáčkovom konzervatóriu a Inštitúte pre umelecké štúdia Ostravskej univerzity v triede docentky Drahomíry Míčkovej. Neskôr absolvoval štúdium dirigovania zboru na brnianskej JAMU v triede profesora Lubomíra Mátla. Pracoval s celým radom koncertných zborov (Mátluv akademický sbor, Pevecký sbor Lumír Brno, Musica conspirata Brno, Virtuosi di Mikulov, Ansambl Forte, Chorus moraviensis Ostrava, Cantores Domini Frýdek – Místek).

V rokoch 2006 – 2011 pôsobil ako zbormajster a korepetítor v Komornej opere JAMU. Je pravidelným dirigentom Sborových dílen Frýdek – Místek, kde sa zameriava na interpretáciu menej frekventovanej duchovnej hudby českých a slovenských skladateľov od klasicizmu až po súčasnosť (Zomb, Aschner, Lechtleitner, Rössler, Dubovský, Bernáth, Hochel, Pololáník, Eben, Krška, Kubička a ďalší).

Lukáš Kozubík, foto: Ivana Bužková

V rokoch 2012 – 2020 bol zbormajstrom opery Štátneho divadla Košice. Počas svojho pôsobenia v košickej opere založil a umelecky viedol Detské operné štúdio. Na svojom konte má desiatky operných a koncertných diel. V roku 2013 založil na košickom konzervatóriu operné štúdio, ktoré viedol do roku 2019. Od septembra 2020 je zbormajstrom Pražského filharmonického zboru. Čaká ho spolupráca napríklad s Českou filharmóniou, FOK či príprava operných produkcií na operné festivaly v Bergenz, St. Gallen a ďalšie.

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dáša Juhanová

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku