Zbyněk Müller: Na košický orchester som sa mohol vždy spoľahnúť

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Má vlast od Bedřicha Smetanu zaznela v sále Štátnej filharmónie Košice (ŠfK) na koncerte (24. júna 2021), ktorý bol nielen záverečným koncertom aktuálnej sezóny, ale zároveň aj rozlúčkou šéfdirigenta Zbyňka Müllera s orchestrom. Z postu odchádza po trinástich mimoriadne plodných rokoch, počas ktorých pod jeho vedením zaznamenal košický orchester množstvo úspechov. S dirigentom sme si sadli v sále Domu umenia a spoločne oživili niekoľko jeho spomienok na uplynulé roky.

Zbyněk Müller počas trinástich koncertných sezón odohral so Štátnou filharmóniou Košice 182 symfonických koncertov. Okrem abonentných (94) to boli koncerty v rámci festivalu Košická hudobná jar (11), mimoriadne koncerty mimo vlastnej scény na Slovensku (22) – napríklad na festivaloch Bratislavské hudobné slávnosti, či Levočské babie leto. Šéfdirigent Zbyněk Müller sa prezentoval s orchestrom ŠfK aj na zahraničných pódiách (50 koncertov) – na festivale Pražské jaro, v Konzerthause Berlin či na turné v Číne.

Podieľal sa aj na edukatívnych projektoch ŠfK pre študentov (11). Obľúbené boli verejné generálky so šéfdirigentom, počas ktorých sa Müller poslucháčom prihováral sprievodným slovom (30). Rátajúc aj online a komorné koncerty dostaneme sa nad hranicu dvestovky. Od novej koncertnej sezóny bude novým šéfdirigentom ŠfK český dirigent Robert Jindra a Zbyněk Müller sa bude do Košíc vracať ako hlavný hosťujúci dirigent. (zdroj: ŠfK)

Zbyněk Mulle, foto: Ilona Sochorová

S postom šéfdirigenta ŠfK sa lúčite po 13 rokoch. Ste sentimentálny typ človeka?

Myslím si, že nie a niekedy sa mi zdá, že by bola výhoda, keby som bol… Často totiž emócie udržiavam v sebe, neprúdia prirodzene zo mňa von a popravde – pre dirigenta to nie je ideálna vlastnosť. Dirigent by asi mal byť extrovert. Ja sa niekedy musím nútiť do toho, aby som emócie viac dával zo seba von.

Dívali ste sa teda na svoj rozlúčkový koncert skôr pragmaticky?

Nedokázal som dopredu odhadnúť, ako na mňa bude taký výnimočný koncert pôsobiť, no všetko dopadlo veľmi dobre. Ale je pravda, že tu v Košiciach sú tie pocity zväčša príjemné, sála Domu umenia je veľmi inšpiratívna, dobre sa tu pracuje. Isteže – tento koncert bol pre mňa výnimočný aj niečím iným. Po prvýkrát som dirigoval Smetanove dielo Má vlast vcelku. Sú to symfonické básne, ktoré pozná hádam každý a na prvý pohľad môžu pôsobiť, že predsa nie sú náročné. Lenže je to obsiahle dielo a špeciálne jeho druhá polovička kladie veľké aj fyzické nároky na hráčov. Treba si počas večera rozložiť sily. Ako keď športovec beží maratón – vie, že bude potrebovať energiu aj na záverečný špurt.

Prečítajte si tiež:
Záverečný koncert 52. sezóny Štátnej filharmónie Košice a rozlúčkový koncert šéfdirigenta Zbyňka Müllera
(recenzia koncertu)

Bolo pre vás jednoduchšie, že ste sa s dielom Má vlast popasovali so ´svojim´ orchestrom?

To bola samozrejme veľká výhoda, rovnako ako fakt, že toto dielo nie je v košickej filharmónii hrané často a teda ani nie je pevne interpretačne ukotvené. Nebol som teda nútený reagovať na zažité zvyky, ale mal som veľkú slobodu pri voľbe temp, prechodov a riešení všetkých možných komplikácií, ktoré Smetanova partitúra prináša. Taktiež viem, ako tento orchester reaguje vo vypätých situáciách a akým spôsobom sa dá predchádzať situáciám, ktoré by mohli viesť k neúspechu. Poznám tento orchester, dokážem mu pomôcť eliminovať problémy.

Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, 2021, foto: Jaroslav Ľaš

Trúfate si povedať, v akej kondícii zanechávate košický orchester?

Jednoznačne v dobrej! Samozrejme – pandemické obmedzenia za posledné mesiace nikomu neprospeli. Neštandardné podmienky, za akých sme existovali, museli zanechať nejaké následky, ale na druhej strane tu boli aj zvláštne príležitosti. Jednotlivé nástrojové skupiny sa mohli predviesť v komorných koncertoch. Orchester síce potrebuje hrať čo najviac spolu a tento princíp sme mali narušený, ale aj tak si myslím, že kondícia celého orchestra je dobrá. A čo je dôležité – je tu dobrá pracovná atmosféra. Hráči sú zvyknutí pracovať, vedia, akým spôsobom pracovať majú a to je niečo, na čo som ja osobne hrdý. Aj keď to nie je len vďaka mne, je to zásluha aj ďalších ľudí na dôležitých postoch v tejto inštitúcii.

Prečítajte si tiež:
Novým šéfdirigentom Štátnej filharmónie Košice bude od nasledujúcej sezóny Robert Jindra

Povedali ste, že uplynulé mesiace museli zanechať na orchestri nejaké následky. Nie je to však nič, čo by nebolo možné napraviť?

Pracovali sme aj v zime, ale to jedine vďaka kreatívnemu vedeniu pani riaditeľky Lucie Potokárovej, ktorá si s neštandardnými podmienkami poradila nevídaným spôsobom. Takže nie, nemyslím si, že lockdown spôsobil nenapraviteľné škody. Čo sme však nemohli realizovať, boli konkurzy. Ale to sú záležitosti, ktoré sa dajú dohnať. Druhá otázka samozrejme je, ako to bude vyzerať v ďalších mesiacoch a či sa bude dať pracovať bez obmedzení. Plánovať treba, ale čo z toho naozaj bude možné realizovať, si dnes asi nikto netrúfa predpovedať.

Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Jaroslav Ľaš

V zime orchester pripravoval online komorné koncerty, na ktorých sa predstavili zvyčajne jednotlivé nástrojové skupiny. Aká to bola práca, keď ste zrazu orchester takpovediac rozmenili na drobné?

Nuž, ja som sa len díval (smiech). Skupiny hrali zvlášť pod vedením svojich vedúcich. Dirigoval som niekoľko komorných koncertov, kde som vnímal v podstate len skutočnosť, že je nás menej.

Mali ste teda príležitosť pracovať s orchestrom trochu inak? ´Piplať´ sa v drobnostiach?

Nuž – ja sa rád ´piplám´ v detailoch aj vtedy, keď nás je veľa (smiech). To je mimochodom jedna z vecí, ktoré si veľmi vážim na tomto orchestri. Sú zvyknutí pracovať do detailov. Často strávime viac času pri niektorých konkrétnych veciach a nikdy pri tom nenarážam na odpor, že by sa hráčom už nechcelo, alebo by mali pocit, že už nechcú opakovať to, na čo sa sústredíme.

Koncertné turné orchestra Štátnej filharmónie Košice v Číne, 2016/2017, koncert v Sanghaji, Július Klein, Zbyněk Müller, orchester ŠfK, foto: Archív ŠfK

Čím vám košický orchester za tých trinásť rokov robil najväčšiu radosť?

Ak by som to mal zovšeobecniť, tak poviem, že slovanským romantickým repertoárom. Čajkovskij, Rimskij-Korsakov, Dvořák – to sú partitúry, v ktorých sme takpovediac doma. Muzikalita, s ktorou sa košický orchester chopí týchto diel, je mimoriadna, človeka až odzbrojí. A mimoriadne si cením aj vokálno-inštrumentálny repertoár, najmä duchovný. Uviedli sme niekoľko Requiem, Stabat Mater, Omší a ďalších podobných skladieb a musím povedať, že vždy to vyšlo výborne. Bude to asi aj parametrami koncertnej sály, že tieto diela tu znejú veľmi dobre. Nerobili sme ich veľa – nie viac ako raz, dva razy za sezónu. Ak potrebujeme profesionálny zbor, nemôžeme si takýto repertoár dovoliť často. Ale o to výnimočnejšie to boli večery.

Vraveli ste, že tunajšiemu orchestru ´sedí´ slovanský repertoár. S akým je naopak viac práce?

Strauss, Janáček… To sú partitúry, ktoré sa skúšajú náročnejšie, vyzerá to, ako keby každý hral nejaký kúsok, lenže všetko do seba musí dokonale zapadnúť a mať jasnú rytmickú štruktúru. Nie je jednoduché dať to dohromady. V podstate nie je iná cesta ako veľa skúšať. Tiež Stravinského by sme mali hrať častejšie, ten si vyžaduje presnosť a objektivitu. Nový a zaujímavý repertoár potrebujeme všetci – orchester aj diváci. Nechcem tvrdiť, že orchester by zlenivel, keby hral stále to isté, ale výzvy sú dôležité.

Koncert Štátnej filharmónie Košice v košickom Auparku, 2015, Zbyněk Müller, foto: Jaroslav Ľaš

Ktorá bola podľa vás za tých trinásť rokov najväčšia výzva?

Ako prvé mi napadne Sukova symfónia Asrael. Je to náročná látka technicky a aj tematicky čo do uchopenia diela ako celku. Musím priznať, že hoci už sme mali toto dielo naplánované, chcel som od neho odstúpiť. Ale práve hráči v orchestri ma presvedčili, že by sme to predsa len mali skúsiť. Bol som rád, že mali takúto ambíciu a stáli si za ňou. To sa mi vlastne stalo za tých trinásť rokov v Košiciach niekoľkokrát, že som si vravel – toto bude na hranici našich možností. A práve vtedy sa hráči situácie chopili mimoriadne aktívne a posunuli vďaka tomu svoje možnosti na úroveň, v ktorú som popravde ani nedúfal…

Spomeniete si ešte na nejakú mimoriadnu chvíľu s košickým orchestrom?

Večer v Konzerthause Berlin. Pripravili sme Suchoňovu Symfoniettu rusticu, suitu z Chačaturjanovho Spartaka a árie so Slávkou Zámečníkovou. A mal som pocit, že predvádzame niečo, čo znesie tie najprísnejšie kritériá a porovnanie s kvalitou, aká sa v Berlíne prirodzene očakáva. Bol som na orchester hrdý. Presvedčili sme publikum, že hoci sme z východu, patríme kvalitou právom do európskeho priestoru.

Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, Konzerthaus v Berlíne, 2019, foto: Jaroslav Ľaš

Prečítajte si tiež:
Štátna filharmónia Košice so Slávkou Zámečníkovou v Konzerthause v Berlíne – namiesto recenzie

A zážitok z košického pódia?

Asi budem dlho spomínať na uvedenie Beethovenovho diela Missa solemnis. Na prvý pohľad to môže pôsobiť, že veď ide o Beethovena, to musia mať hráči v malíčku. Opak je pravdou. Missa Solemnis je balvan. Je to ako keď chcete zdolať horu, ale ten výstup je stále prudší a prudší. V druhej polovičke diela prichádza obtiažnosť, ktorá je mimoriadne náročná pre orchester aj pre speváckych sólistov. Vtedy musí dirigent vystihnúť tú správnu interpretačnú cestu, ktorá umožní, aby skladba dostala to, čo jej patrí, ale zároveň aby ju vôbec bolo možné zahrať a zaspievať. Skĺbiť tieto veci – to chce pri skúškach množstvo práce a analýzy. Ale to množstvo práce vyústilo nakoniec v nezabudnuteľný večer, i vďaka skvelému speváckemu obsadeniu.

Mohli ste sa za tie roky – najmä ak pred vami stál podobne náročný repertoár – vždy na košický orchester spoľahnúť?

Myslím, že áno. Každopádne som sa mohol oprieť o vedomie úplnej spolunáležitosti. Mal som pocit, že hráči urobia to najlepšie, čo dokážu, a to i na skúškach. Na koncertoch sa k tomu potom ešte pridala veľká porcia energie, a tak som si mohol často pripadať ako taký prostredník, ktorý už len vyrovnáva a kormidluje loď, aby uháňala tým správnym smerom, ale ide sama.

Nahrávanie CD s dielom Jána Cikkera O živote, Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Prečítajte si tiež:
Cikkerov symfonický triptych O živote oživený na CD

Mali ste v pozícii šéfdirigenta vždy komfort čo sa týka personálneho obsadenia orchestra, alebo tu boli problémy, ktoré bolo treba riešiť?

Už keď som nastúpil na post šéfdirigenta, bolo mi jasné, že budeme musieť vymeniť prvý klarinet, lebo si nevystačíme s tým, čo máme v orchestri. A takýchto situácií, kedy sme museli zasahovať, bolo niekoľko, ale nepovedal by som, že to bolo nejako výnimočné. Predsa len, za trinásť rokov sa mnohé veci zmenia samy, niektoré problémy logicky vyriešila aj prirodzená generačná výmena.

Popravde – niekoľko rokov sme zápasili s nedostatkom hráčov v niektorých skupinách. Hoci sme pravidelne robili konkurzy do huslí, kontrabasov či lesných rohov, kvalitní hráči neprichádzali… Jednak sme im nevedeli ponúknuť dostatočné finančné ohodnotenie, jednak – kvalitných hráčov to ťahá viac na západ. Preto si mimoriadne ceníme také to jadro orchestra, ktoré tvoria kvalitní hráči s väzbami na Košice. Veľa sa zmenilo pred časom, keď sme začali konkurzy avizovať aj na internetovej stránke musicalchairs. Najprv som bol skeptický a nechcel som veriť, že nám sem prídu kvalitní hráči zo zahraničia, ale máme napríklad huslistku z USA, čelistu z Anglicka. Sú tu už niekoľko rokov a prekonali s nami aj nútenú lockdownovú pauzu. Musím však dodať – bez podpory a kreativity vedenia ŠfK by to nebolo možné. Ale tá podpora je tu a to je priaznivé pre ďalší vývoj orchestra.

Koncert Štátnej filharmónie Košice, 2018, Zbyněk Müller, foto: Eugen Bernáth

Kam vás teraz povedú vaše dirigentské kroky?

Budem mať veľa práce najmä v Národnom divadle v Prahe, kde budem oprašovať a v mnohých prípadoch doslova po covide kriesiť šesť operných titulov. Pokiaľ sa mi naskytne možnosť znovu zastávať post šéfdirigenta či podobnej pozície, v ktorej by som mohol koncepčne pracovať s orchestrom, budem rád. Ale v Čechách. Som rodinne založený človek, mám v Prahe silné korene. Ponuku na podobnú prácu v zahraničí by som pravdepodobne odmietol. Taktiež som už druhým rokom externým pedagógom na katedre dirigovania pražskej AMU, takže sa budem s radosťou venovať svojim študentom a predávať im skúsenosti nadobudnuté okrem iného aj v Košiciach.

Rozprávala sa: Dáša Juhanová

Zbyněk Müller (1972, ČR), hru na hoboji a dirigovanie študoval na Pražskom konzervatóriu a na Akadémii múzických umení (J. Bělohlávek). Počas štúdií dosiahol mnohé úspechy – okrem piatich prvých cien v národných súťažiach, získal 1. cenu na prestížnej medzinárodnej súťaži Concertino Praga 1989 a úspešne sa prezentoval na interpretačnej súťaži festivalu Pražská jar 1996 (2. cena a 4 ďalšie ocenenia). Pôsobil ako prvý hobojista v Národnom divadle Praha, v rokoch 1995 – 2005 zastával post sólo hobojistu Pražskej komornej filharmónie (PKF), kde začal pôsobiť aj ako dirigent. Počas dekády v PKF dirigoval množstvo koncertov na domácich i zahraničných pódiách a niekoľkokrát účinkoval ako sólista a dirigent v jednej osobe.

Spolupráca s Operou ND Praha začala v roku 2000, od roku 2004 je v trvalom angažmáne. Na scéne ND dirigoval množstvo operných predstavení a spolu s ND účinkoval aj na medzinárodných operných festivaloch v Nemecku, Taliansku, Južnej Kórei, na Cypre, v Japonsku. Ako dirigent spolupracoval so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK, Baltskou filharmóniou Gdansk, Filharmóniou Marchigiana (Taliansko), Českou filharmóniou (v r. 2001 – 2002 ako asistent šéfdirigenta V. Ashkenazyho), s PKF absolvoval v septembri 2017 turné v Číne. Rokom 2005 začala spolupráca so Štátnou filharmóniou Košice, od sezóny 2008/2009 sa stal šéfdirigentom ŠfK. So „svojím“ orchestrom uviedol množstvo významných diel svetového symfonického repertoáru a dirigoval ŠfK na koncertoch v Maďarsku, Poľsku, na turné v Nemecku (2013 a 2016) a v Číne (2014 a 2016). Od roku 2019 pôsobí ako pedagóg na pražskej Akadémii múzických umení.

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár