Zdeněk Košler – dirigent, ktorý nás spájal so svetom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V nedeľu 25. marca t. r. uplynulo 90 rokov od narodenia dirigenta, ktorý v priebehu sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov výrazne ovplyvnil hudobný život na Slovensku a stal sa priateľom bratislavského publika. Spolu s Claudiom Abbadom a Petrom Calderonom bol víťazom prestížnej Mitropoulusovej súťaže. Pôsobil ako asistent Leonarda Bernsteina, spolupracoval s Newyorskou filharmóniou i ďalšími viac ako 60-timi orchestrami z celého sveta. Bol šéfom Opery Slovenského národného divadla, pražského Národného divadla, olomouckej i ostravskej opery, berlínskej Komickej opery a je držiteľom titulu Čestný šéfdirigent Slovenskej filharmónie “in memoriam”. Legendárny dirigent Zdeněk Košler.

Čo ste robili, keď ste mali dvanásť rokov? Som si istý, že Zdeněk Košler by na túto otázku vedel odpovedať celkom presne! Práve v júni roku 1941 sa postavil ako malý chlapec prvýkrát pred orchester. Bol to dychový orchester jeho otca, Václava Košlera. Prameň z neznámeho periodika hovorí: „Malý dirigent se ukázal velmi temperamentním, pracoval ladně, ale svižně oběma rukama a nezapoměl upozornit ani jeden z nástrojů, který se měl hlučneji ozvat, právě tak jako dovedl celý orkestr srazit na pianissimo. Radost a uspokojení zračilo z tváří všech přítomných, kteří od začátku až do úplného konce koncertu sledovali každé číslo s opravdovým zájmem.

V roku 1980 diriguje Košler zahajovací koncert Pražskej jari,
foto: Zdeněk Chrapek

Radostné detstvo však netrvalo dlho. Jeho mama bola židovského pôvodu a keďže otec sa s ňou odmietol rozviesť, upadla celá rodina do nemilosti režimu. Na tento čas spomína Miroslav Košler, Zdeňkov brat, ako na čas nevšedného kontaktu s hudbou: „Na základě nacistického nařízení nesměl tehdy nikdo z naší rodiny po osmé hodině na ulici a večery jsme tedy společně trávili doma. Co jsme měli dělat? Pod otcovým vedením jsme vytvořili kvartet, matka soprán, já alt, Zdeněk tenor a otec bas. Odzpívali jsme za ty tři roky nepřeberné množství sborové literatury a otec pro nás instrumentoval pro dvoje housle, violu a klavír i opery a klasické symfonie. Často jsme s bratrem vzpomínali, že právě to byla ta nejlepší hudební škola, kterou nám život mohl dát.“ (nahrávka rozhovoru s Miroslavom Košlerom) Vďaka hudbe prežil Zdeněk Košler aj pobyt v koncentračnom tábore v Klagenfurte. Hral výborne na klavír, a tak po večeroch zabával príslušníkov SS. Nechali ho žiť.

Zdeněk Košler s Václavom Havlom,
autor foto: neznámy, pozostalosť Zdeňka Košlera

Už počas štúdia na Akadémii múzických umení v Prahe sa Košler dostal k opere. V Národnom divadle, kde hral jeho otec na violu, trávil veľa času. Neskôr sa stal korepetítorom a napokon aj dirigentom. Ak je čitateľ týchto riadkov umeleckej profesie, určite vie, ako veľmi v tejto oblasti šťastie praje pripraveným. Úspešný záskok už pomohol nejednému hudobníkovi odštartovať skvelú kariéru. Bolo to tak aj u Zdeňka Košlera: „K dirigování v Národním divadle jsem se dostal až banálním způsobem: 16. září 1951 odpoledne byl Lazebník a oba dirigenti, Škvor i Tichý, nebyli volní. Drze jsem prohlásil, že si na to troufnu, pan šéf Vogel mě nechal s orchestrem chvíli zkoušet, a když viděl, že si poradím s proslulými zdvihy v předehře, asi po deseti minutách mé první orchestrálky v divadle povídá: „Ono to půjde. Pusťte mě tedy zas dál zkoušet Hubičku.“ (…) Lazebník se tehdy povedl a zahájil dlouhou řadu mých představení v Národním divadle.“ (KOŠLER, Zdeněk : Poselství. Libuše Burianová-Hasenörlová. 1. Praha : Argo, 1996. Šéfem Opery Národní divadlo podruhé – škola i životní inspirační zdroj, s. 15. ISBN 80-7203-006-X00) Zdeněk Košler pôsobil v pražskom Národnom divadle napokon až do roku 1993. Od roku 1979 sa stal šéfom opery a tak výrazne kreoval umelecké smerovanie prvej českej scény. Jeho raketovej kariére dopomohlo aj víťazstvo na dirigentskej súťaži vo francúzskom Besançone. V roku 1963 sa Košler zúčastnil ďalšej umeleckej konfrontácie – tentokrát v New Yorku na súťaži Dimitrija Mitropoulosa – a mladý dirigent opäť bodoval! Pri súťažnej disciplíne odhaľovania pripravených chýb Košler našiel aj zlú notu, ktorú v partitúre nechal americký vydavateľ a nevšimol si ju ani zadávateľ súťaže! Vydanie New York Times z 5. 4. 1963 popisuje atmosféru finálového večera: ,,Publikum bolo pozorné. Úctivo tlieskalo po každom výkone s výnimkou jedného… Výkonu dirigenta Košlera, ktorý uviedol 3. časť Dvořákovej druhej symfónie. Jasný favorit svojich poslucháčov bol niekoľkokrát vyvolaný na pódium – až potom mohla súťaž pokračovať.“ (WINNERS CHOSIEN IN MUSIC CONTEST: Mitropolous Jury Names 3 Philharmonic Conductors. The New York Times. 5. 4. 1963, s. 28.) Prvé miesto si Košler delil s Claudiom Abbadom a Pedrom Calderonom.

Víťazi súťaže Dimitrija Mitropoulosa s Leonardom Bernsteinom. (1963)
zľava: Leonard Bernstein, Claudio Abbado, Pedro Calderona, Zdeněk Košler,
zdroj: Pozostalosť Zdeňka Košlera

Víťazstvom si získal priazeň amerického publika a dostal možnosť spolupracovať s Newyorskou filharmóniou po boku Leonarda Bernsteina. Na Bernsteinove skúšky s americkým orchestrom Košler spomína ako na ,,vzor neporiadku”. Jeden vraj hovoril cez druhého, medzi tým hrali. Bernsteinovi sa však vždy podarilo dosiahnuť, čo chcel! Pokračuje Zdeněk Košler: „Při jiné příležitosti jsem se snažil Bernsteina přesvědčit, že „krásný lyrický valčík“ ve 3. části Dvořákovy Symfonie d-moll, op. 70, vlastně není valčíkem a s lyrikou nemá nic společného. Ale vysvětlete Američanovi, co je to furiant!“ (PLASKUROVÁ, Alžbeta. Zdeněk Košler o Bernsteinovi. Hudobný život. 14.5.1973, 36. Archív Hudobného centra Bratislava)

Veľkými víťazstvami Košler na seba upozornil celý svet. Počas svojej kariéry tak spolupracoval s viac ako 60-timi orchestrami z celého sveta. Počas mladosti pôsobil aj ako šéf olomouckej (1958 – 1962) a ostravskej (1963 – 1966) opery. Ďalším mimoriadnym, hoc nie dlhodobým pôsobiskom v jeho kariére, bol Berlín. Na post hudobného riaditeľa Komickej opery ho pozval v roku 1966 vtedajší intendant a slávny režisér Walter Felsenstein. Premiéra Mozartovho Dona Giovanniho dopadla skvele. Rovnako tak si kritika vysoko cenila naštudovanie Straussovej opery Salome. Ku uvedeniu rozštudovaného diela S. Prokofjeva – Láska ku trom pomarančom – však už nedošlo. Bol rok 1968 a Košler na protest proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa odchádza z Berlína. A keďže sa Košler netajil negatívnym postojom ku okupácii, musel byť odsunutý z centrálneho pražského diania, v čoho dôsledku prichádza do Bratislavy.

Zdeněk Košler v Opere SND,
foto: Anton Šmotlák

Šéfom Opery SND sa stáva v roku 1971. O pôsobení dirigenta Zdeňka Košlera v Slovenskom národnom divadle si môžete podrobne prečítať TU… . Zdeněk Košler priniesol v ťažších časoch prepotrebnú autoritu, kultivovanosť, intenzívnu prácu s mladými spevákmi, prepracovanosť hudobného prednesu, ako aj vycizelovanosť a dôslednosť do orchestra. V tej dobe totižto súbor opustila silná generácia spevákov a historická budova opery bola v rekonštrukcii.

Poďakovanie od Eugena Suchoňa za premiéru Krútňavy v Olomouci.
zdroj: pozostalosť Zdeňka Košlera

Od roku 1969 spolupracoval Košler aj so Slovenskou filharmóniou. S naším prvým telesom absolvoval 263 koncertov doma i v zahraničí. Členovia orchestra spomínajú na jeho detailnú prácu s telesom, no i na pomalšie tempá skladieb, ktoré boli pre Košlera typické. Často s orchestrom cestoval do zahraničia, predovšetkým do Japonska. Práve Košler sa azda najvýznamnejšie pričinil o to, že náš prvý orchester začal vo veľkom cestovať. Košlerovu spoluprácu so Slovenskou filharmóniou výborne sumarizuje Lýdia Dohnalová: „Ako mimoriadne plodnú treba označiť spoluprácu českého dirigenta Zdeňka Košlera s filharmonickým orchestrom. Jeho charizma, dar psychologického prieniku, umelecké a ľudské vlastnosti zanechali v členoch orchestra obohacujúce spomienky. Pre hudobnú verejnosť znamenali sériu nezabudnuteľných umeleckých zážitkov, vrátane zvukových dokumentov, zaznamenaných na dlhohrajúcich platniach a kompaktných diskoch. (…) Štvrťstoročná spolupráca bola ocenená v roku 1996 udelením titulu Čestný šéfdirigent in memoriam.“ (DOHNALOVÁ, Lýdia. Slovenská filharmónia 1949 – 1999. Bratislava : SF, 1999. 50 rokov Slovenskej filharmónie, s. 44. ISBN 80-968242-3-6 Archív Slovenskej filharmónie)

Uvedenie Mahlerovej 8. symfónie v Japonsku,
foto: autor neznámy

Obdivuhodným počinom bolo tiež Košlerovo pôsobenie v Japonsku. V krajine vychádzajúceho slnka sa počas svojej kariéry predstavil viac ako 30 krát! Japonské publikum tak bolo svedkom jeho koncertov s Českou i Slovenskou filharmóniou, pražským Národným divadlom, ako aj koncertov s poprednými japonskými orchestrami (NHK, Tokyjská filharmónia a ďalšie). Stál pri zrode Českého národného symfonického orchestra, s ktorým realizoval množstvo nahrávok. A práve Košlerove nahrávky sa stali legendárnymi a dodnes sú umiestňované na popredné miesta v zbierkach diskofilov. Nedá mi nespomenúť aspoň slávnu nahrávku Smetanovej Predanej nevesty s Českou filharmóniou, Gabrielou Beňačkovou a Petrom Dvorským v hlavných úlohách, či skvelú nahrávku Smetanovej Mej vlasti so Slovenskou filharmóniou. Mnohí hudobníci s úsmevom i vážne spomínajú na Košlerov výrok: ,,Najprv buďme poriadni a až potom slovania!” Práve týmito slovami Košler nedal šancu hráčom, ktorí pod rúško emócií schovávali technickú nedokonalosť interpretácie.

Dvadsiateho januára 1995 sa v bratislavskej Redute konal koncert Slovenskej filharmónie, ktorý dirigoval Zdeněk Košler. Bol to jeho 263. koncert s týmto orchestrom, zároveň 1128 verejné vystúpenie. Aj keď mnohí vedeli o Košlerovej ťažkej chorobe, dúfali, že sa s ním opäť čoskoro stretnú. Košlerovo uvedenie Beethovenovej 7. symfónie so Slovenskou filharmóniou však bolo jeho posledným verejným vystúpením.

Zdeněk Košler (1928 – 1995),
zdroj: zdenek-kosler.cz

V dirigentovi Zdeňkovi Košlerovi našla európska kultúra jednu zo svojich najvýznamnejších osobností. Košlerov vytríbený umelecký prejav v kombinácii s jeho vzácnou osobnosťou vytvára výnimočné spojenie obrovského talentu, podčiarknutého fenomenálnou pamäťou a absolútnym sluchom. Som hlboko presvedčený, že každý umelec môže nájsť v príbehu dirigenta Košlera výraznú inšpiráciu a impulz do ďalšej tvorby. Prajem preto každému, aby bola táto cesta objavovania rovnako krásna, vzrušujúca, zaujímavá a plná inšpirácie, pokory a lásky, akou bola cesta pána dirigenta Zdeňka Košlera.

Autor: Gabriel Rovňák

Pozn. redakcie: Slovenský dirigent MgA. Gabriel Rovňák, Ph.D., absolvent Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne a zbormajster Bratislavského chlapčenského zboru, sa dlhodobo venuje výskumu osobnosti Zdeňka Košlera. Je autorom webstránky www.zdenek-kosler.cz, na ktorej sú k dispozícii komplexnejšie informácie o živote a diele dirigenta Zdeňka Košlera.V roku 2015 pripravil interaktívnu výstavu, ktorá pripomenula pôsobenie dirigenta Košlera v SND. O výstave sme písali TU… Gabriel Rovňák je taktiež iniciátorom aplikácie DIRIGENT (dá stiahnuť do televízorov SAMSUNG), v ktorej si užívateľ môže vypočuť ukážky z diela dirigenta Košlera. Pokiaľ to váš televízor umožňuje, aplikáciu môžete ovládať pohybov vašich rúk podobne, ako ovláda dirigent svoj orchester. Začiatkom decembra 2017 vyšla knižka Zdeněk Košler – život a dílo v Edičnom stredisku JAMU. Knižka je dizertačnou prácou autora a dirigenta, Gabriela Rovňáka, ktorý sa na životnú cestu a umelecký odkaz Zdeňka Košlera pozerá očami jeho rodiny, priateľov a kolegov.

www.gabrielrovnak.com

video

B. Smetana: Predaná nevesta, Českú filharmóniu diriguje Zděnek Košler, v hlavných úlohách Gabriela Beňačková (Mařenka) a Peter Dvorský (Jeník). Nahrávka vznikla v roku 1980.

G. Mahler: Symfonia č. 1 ,,Titan”, diriguje Zděnek Košler


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Gabriel Rovňák

dirigent, pedagóg a zbormajster Bratislavského chlapčenského zboru

Zanechajte komentár