Živý stream z festivalového Pesara lieči aj na nemocničnom lôžku

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Mottom k zamysleniu sa nad pridanou jesennou časťou Rossini Opera Festivalu v Pesare nech sú slová jedného z komentujúcich live stream stredajšieho Barbiera zo Sevilly. „Ďakujem, pozerám z nemocničnej postele s covidom-19. Hudba nám otvára srdce a dušu, oživuje nádej“.

Na mňa tieto slová zapôsobili dojímavo. V tomto kontexte a poznajúc dobre čaro tridsiatich deviatich opier Gioachina Rossiniho s ich blahodarným účinkom, som ich ešte nepočul. A pevne dúfam, že neznámemu pacientovi Barbier zo Sevilly, naživo z Pesara, dodal silu a zdravie. Prečo hovorím o tradičnom augustovom Rossiniho opernom festivale koncom novembra? Odpoveď je jednoduchá. Hoci letná časť sa v zredukovanej forme, s výnimkou jednej inscenácie v divadle (La cambiale di matrimonio), udiala pod voľnou oblohou a s publikom, vedenie sa rozhodlo pridať jesenné „odškodnenie“.

V tom čase nikto nevedel predvídať, či vôbec a v akej sile sa pandémia vráti. Preto naplánovali po prvýkrát v 41-ročnej histórii dvojtýždňový dodatok. V nádeji, že dve operné inscenácie (trikrát Barbier zo Sevilly, dvakrát Cesta do Remeša), dva koncerty (klavírne Hriechy staroby a dve mladícke sakrálne skladby Miserere a Messa di Milano) sa v dňoch od 14. do 29. novembra uskutočnia v pokojnejších podmienkach. Stal sa opak a koronavírus útočí v novej sile. Rossini Opera Festival sa však nevzdal a celý program, tento raz podľa epidemiologických nariadení bez prítomnosti divákov, ponúkol v podobe bezplatného živého streamu.

Koncert Rossini Opera Festival Pesaro, 2020, Ferdinando Sulla, zbor Teatro della Fortuna, foto: Amati Bacciardi

Zatiaľ čo Hriechy staroby v klavírnom podaní sa občas do programu festivalu dostávali, úplnou novinkou bol koncert v Teatro Rossini, na ktorom zaznelo skladateľovo MiserereMessa di Milano. Hrala Filarmonia Gioachino Rossini, spieval zbor Teatro della Fortuna a za dirigentským pultom stál Ferdinando Sulla. Práve on tiež muzikologicky spolupracoval na kritickej edícii Messa di Milano s inštitúciami Fondazione Rossini a Casa Ricordi. Ide v oboch prípadoch o diela skladateľovej ranej mladosti, predpokladajúc ich vznik medzi rokmi 1802 – 1809 (Gioachino Rossini sa narodil roku 1792) a väzbu k jeho pobytu v Lugu, a potom na hudobnom lýceu v Bologni.

Rukopis získal pravdepodobne v období 1860 – 1865 milánsky zberateľ a skladateľ Gustavo Adolfo Noseda, a keďže omša nemala vlastný názov, zrejme ho získala podľa miesta jej uchovávania. V knižnici milánskeho konzervatória bola nájdená aj pred aktuálnou kritickou edíciou. Do tradičných omšových častí zaradil skladateľ aj bravúrne sólistické árie (Miserere je písané pre dvoch tenoristov a bas, Milánska omša navyše aj pre mezzosoprán), preverujúce rozsah a koloratúrne schopnosti interpretov.

Koncert Rossini Opera Festival Pesaro 2020, Ferdinando Sulla, foto: Amati Bacciardi

Predstavila sa štvorica výborných mladých sólistov, z nich troch festivalových debutantov. Nováčikom nebol len 24-ročný Manuel Amati, pohyblivý lyrický tenor s veľkou perspektívou, ktorého poznáme z predchádzajúcich ročníkov. Výborne znel koloratúrny mezzosoprán Bulharky Svetliny Stoyanovej (spievala vo Viedenskej štátnej opere), berlínskou Štátnou operou preverený ruský basista Grigory Shkarupa a španielsky tenorista Antonio Garés. So znalosťou detailov dirigoval Ferdinando Sulla, komorný orchester bol umiestnený vo vyprázdnenom hľadisku na prízemí, sólisti a zbor na javisku.

Prvý živý stream jesennej časti Rossiniho festivalu bez publika patril Barbierovi zo Sevilly (25. 11. 2020). Inscenáciu z roku 2018 zaradili do programu po ročnej prestávke, zmenila sa lokalita, dirigent i časť sólistického obsadenia. Pôvodne ju zakomponoval dnes už 90-ročný režisér, scénický a kostýmový výtvarník Pier Luigi Pizzi do Adriatickej arény so širším javiskom. Teraz sa presťahovala do historickej divadelnej budovy. Keďže sa odstránili kreslá z prízemia, orchester opäť zaujal tieto miesta, jama sa prekryla a vzniklo prepojenie s javiskom.

Pier Luigi Pizzi a Michele Spotti, počas príprav inscenácie Rossiniho Barbiera zo Sevilly, Opera Festival Pesaro 2020, foto: Amati Bacciardi

Pizziho inscenáciu som už pred dvoma rokmi, po jej premiére v Pesare, vyhodnotil ako veľmi kvalitnú, s balansom medzi rešpektom k partitúre a kultivovanými inovatívnymi prvkami. V jednoduchom výtvarnom riešení, v čierno-bielom farebnom spektre, Pier Luigi Pizzi ostentatívne poukázal práve na kľúčový paradox. Že Rossiniho hudba je taká pestrá, inštrumentačne, melodicky a rytmicky bohatá, že jej „prizdobovanie“ všakovakými kvázi humornými barličkami je prinajmenšom zbytočné. Režisér sa naproti tomu sústredil na kresbu charakterov, efektívne pracoval so sólistami, vniesol do ich herectva obrovskú dávku spontánneho temperamentu.

Napriek tomu, že išlo skôr o tradičné poňatie, nechýbali ani vtipné novátorské prvky. Originálne vyriešil v 2. dejstve kostým preoblečeného Almavivu, keď mu na predkolenie prirobil náhradnú nohu s topánkami. Takže „don Alonso“ sa podľa potreby menil na trpaslíka. Sviežich miest bolo nadostač, nie však nad mieru. A najmä nikdy ich nehnala túžba pretromfnúť hudbu. To sa jednoducho nedá.

Za dirigentským pultom stál tento raz 27-ročný Michele Spotti, jeden z najtalentovanejších umelcov svojej generácie. Svojím prvým vystúpením na pesarskom festivale pred troma rokmi (Cesta do Remeša v rámci Rossiniovskej akadémie) si otvoril brány do sveta a počas tohto leta si ho vybral Juan Diego Flórez, aby na Piazza di Popolo v Pesare dirigoval jeho recitál. Spottiho Barbier bol s Orchestra sinfonica G. Rossini plný farebnosti, kontrastov v dynamike, gradácií v tempách, spevnosti i hravosti.

G. Rossini: Barbier zo Sevilly, Rossini Opera Festival Pesaro 2020, Iurii Samoilov (Figaro), Juan Francisco Gatell (Almaviva), Aya Wakizono (Rosina), foto: Amati Bacciardi

V sólistickom obsadení oproti inscenácii spred dvoch rokov sa zmenili Figaro, Almaviva a Bartolo. V prípade titulného hrdinu 32-ročný ukrajinský barytonista Iurii Samoilov celkom nedosiahol úroveň Davida Luciana. Bol síce nemenej temperamentným, šviháckym a pohybovo suverénnym Figarom, vokálne sa isté manko objavilo nielen vo váhavej záverečnej výške árie Largo al factotum, ale aj v ozdobných pasážach mal isté rezervy. Maxima Mironova v postave Almavivu nahradil rovnocenne Juan Francisco Gatell, ľahký tenor s technicky dokonale prepojenými registrami, schopnosťou presne vyspievať koloratúry, výšky a pohrávať sa s dynamikou do najjemnejších nuáns.

Oproti premiére a tiež v porovnaní s predchádzajúcimi vystúpeniami na ROF, príjemne prekvapila Japonka Aya Wakizono (Rosina). Jej lyrický mezzosoprán nabral v timbri viac vrúcnosti a osobitosti, s koloratúrami sa popasovala bez problémov a navyše je to veľmi šarmantná mladá dáma. Bartolom bol osvedčený basista Carlo Lepore. Na festivale v Pesare za takmer štvrťstoročie od svojho debutu stvárnil množstvo výrazných komických a štýlovo vzorových úloh. Pridal si „račkovanie“, miestami však naň pozabudol. Iný druh komiky ponúkol ušľachtilo sfarbeným basom disponujúci Michele Pertusi (na festivale debutoval v roku 1992 ako Assur v Semiramide) ako Don Basilio. Postavu Berty milo stvárnila spevácky stále disponovaná 79-ročná (!) Elena Zilio.

G. Rossini: Barbier zo Sevilly, Rossini Opera Festival Pesaro 2020, Carlo Lepore (Bartolo), Michele Pertusi (Don Basilio), Juan Francisco Gatell (Almaviva), Aya Wakizono (Rosina), Elena Zilio (Berta), foto: Amati Bacciardi

Interpretačné kurzy Accademia rossiniana Alberta Zeddu, pomenované podľa ich zakladateľa (dnes ich prevzal umelecký šéf festivalu, bývalý tenorista Ernesto Palacio), sa z leta preložili na október. A hoci inscenácia Cesty do Remeša (Il viaggio a Reims) sa odohrala aj v auguste, na námestí pod voľnou oblohou s interpretmi z predchádzajúcich ročníkov, bola aj súčasťou jesennej časti ROF. Už od roku 2001 ide stále o rovnakú inscenáciu režiséra Emilia Sagiho, ktorá svojou jednoduchosťou, emotívnosťou a dynamickosťou je akoby stvorená pre stále nové generácie spevákov, vyznávajúcich estetiku belcanta.

Vzhľadom na to, že tohtoročné predstavenie (26. 11. 2020, repríza 28. 11.) sa odohralo bez verejnosti, umiestnenie hráčov (Orchestra sinfonica G. Rossini) bolo opäť v hľadisku a mierne sa upravili aranžmány niektorých scén. Napríklad Corinna svoju prvá áriu Arpa gentil neodspievala s harfou z balkónovej lóže, ale z prízemnej, priamo nad orchestrom. Takisto v záverečnej pointe, keď detský Carlo X, Re di Francia prichádza so sprievodom svojich rovesníkov a podaním ruky sa víta s divákmi, musel ostať osamotený.

G. Rossini: Cesta do Remeša, Rossini Opera Festival Pesaro, 2020, Alessandro Cadario (dirigent), Orchestra Sinfonica G. Rossini, Lara Lagni (Corinna), foto: Amati Bacciardi

Za dirigentským pultom stál Alessandro Cadario, ktorý dal predstaveniu potrebný spád a neodmysliteľný „oheň“ v početných ansámbloch. Zrejme počet účastníkov kurzu Accademia rossiniana Alberto Zedda bol vzhľadom na pandémiu a možnosti cestovania limitovaný, takže sa v oboch tenorových postavách neobjavili nové tváre. Francisco Brito (Belfiore) debutoval v pesarskej Ceste do Remeša pred štrnástimi rokmi, takže teraz išlo skôr o záskok. Matteo Roma si Libenkofa zopakoval z minulého roka, pričom obaja predstavovali skôr priemer. Ani nižšie mužské hlasy (azda najlepšie sa darilo Giannimu Giugovi v úlohe Dona Profonda a Lorenzovi Grantemu ako Trombonokovi) neoslnili.

Celkovo išlo tento raz skôr o dámsku jazdu do Remeša. Spoznali sme ďalšie výrazné mladučké talenty. Španielka Patricia Calvache dala Contesse di Folleville okrúhly, obsažný, v koloratúre presný a s dynamickými odtieňmi narábajúci soprán. Krásnym tmavším mezzosopránovým timbrom, dramatickejšími akcentmi a zároveň brilantnou koloratúrou upútala Gruzínka Nutsa Zakaidze ako Melibea. Zvonivý soprán, bez ostrosti sa nesúci vo výške a pritom perlivý v ozdobách i trilku ponúkla Michela Guarrera v postave Madamy Cortese. Pôsobivé lyrické tóny prevládali nad menej rezonančnou hlbšou polohou (vo vstupnej árii) aj u Lary Lagni, ktorá stvárnila Corinnu. S týmito menami sa asi budeme stretať.

G. Rossini: Cesta do Remeša, Rossini Opera Festival Pesaro, 2020, foto: Amati Bacciardi
Spoločná fotografia Accademia Rossiniana Alberta Zeddu, Rossini Opera Festival Pesaro, 2020, foto: Amati Bacciardi

Rossini Opera Festival v týchto ťažkých mesiacoch vstupuje do domácností, k svojim verným, vnáša im radosť i nádej. Lebo – ako v komentári trefne poznamenal jeden z divákov – keď v 2. dejstve Barbiera zo Sevilly chcú dostať preč Dona Basilia a trasú ním akoby mal horúčku, v dobe covidovej to nie je žiaden špás. Po oboch prenášaných predstaveniach internetoví diváci svorne ďakovali festivalu. Jednoducho: grazie!

Autor: Pavel Unger

písaní zo živých streamov 15., 25. a 26. novembra 2020

Rossini Opera Festival 2020 – jesenná časť

Gioachino Rossini:
Miserere a Messa di Milano
Barbier zo Sevilly
Cesta do Remeša

www.rossinioperafestival.it

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár