Znovuzrodený Korngold

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Kto bol Erich Wolfgang Korngold, od ktorého smrti 29. novembra tohto roku uplynie 65 rokov? Návštevníci koncertov Slovenskej filharmónie si pred pár rokmi mohli vypočuť jeho skladbu v rámci koncertu filmovej hudby a nedávno aj jeho husľový koncert. Najprv bol zázračným dieťaťom, potom úspešným autorom filmovej hudby v Holywoode a napokon autorom podceňovaným a zabudnutým. V posledných desaťročiach však nastal až prekvapujúci záujem o jeho opernú tvorbu v divadlách i v nahrávacom priemysle. Takže poďme po poriadku.

Narodil sa v Brne 29. mája 1897, no už v roku 1901 jeho otec Július, neskôr známy operný kritik, presídlil s rodinou do Viedne. Keď si v roku 1909 Gustav Mahler vypočul kantátu Zlato od mladého Ericha, odporučil, aby sa zázračné dieťa školilo u slávneho skladateľa Alexandra von Zemlinského. Po osemnástich mesiacoch skladateľ prehlásil, že Korngold už všetko vie, tak načo by ho ešte školil.

Erich Wolfgang Korngold (1897 – 1957), zdroj foto: internet

Ako 14-ročný skomponoval Predohru k divadelnej hre a ako17-ročný operu Violanta. Väčšiu slávu mu prinieslo Mŕtve mesto (Die tote Stadt, 1920) a ďalšia opera Helianin zázrak (1927). Zložil aj množstvo orchestrálnych, prevažne komorných skladieb a pôsobil ako operný dirigent. So slávnym režisérom Maxom Reinhardtom spolupracoval pri uvedení klasických operiet (Netopier či Krásna Helena), od polovice 30. rokov sa začala jeho spolupráca (najprv len externá) s Hollywoodom a v roku 1938 získal Oscara za hudbu k filmu Dobrodružstvá Robina Hooda.

Pre svoj židovský pôvod opustil Rakúsko, odišiel do USA a v roku 1943 získal tamojšie občianstvo. Po skončení vojny sa vrátil ku skladaniu „vážnej“ hudby, no už bez väčších úspechov. Renesancia jeho skladieb nastala po roku 1975, kedy Erich Leinsdorf v štúdiu nahral operu Die tote Stadt (v hlavných úlohách spievali René Kollo a Carol Neblett), ktorá sa potom (najmä v novom storočí) stala hitom.

Erich Wolfgang Korngold (1897 – 1957), zdroj foto: internet

Občas sa hráva aj Korngoldova jednoaktovka Violanta (premiéra v roku 1916 v Mníchove), v ktorej v roku 1927 triumfovala v MET brnianska rodáčka a potom svetová operná hviezda Maria Jeritza (Jedličková). Dej opery sa odohráva v 15. storočí v Benátkach. Takisto v hlavnom meste Bavorska v roku 2009 operu nahral dirigent Marek Janowski s Évou Marton, Siegfriedom Jerusalemom a Hermannom Preyom. A záznam opery z turínskeho Teatro Regio vyšiel na DVD s dirigentom Pinchasom Steinbergom a režisérom Pierom Luigim Pizzim.

Oveľa náročnejším dielom je mystická opera Helianin zázrak. Premiéru mala v roku 1927 v Hamburgu a o rok sa hrala v Berlíne pod taktovkou Bruna Waltera (dirigent pôsobil aj v Mestskom divadle v Prešporku). V Hamburgu medzi účinkujúcimi nájdeme aj slávneho wagnerovského tenoristu Gunnara Graaruda, ktorý v rokoch 1934 a 1935 stvárnil v Opere SND Tristana a Parsifala. Neskôr Helianin zázrak uviedli vo flámskom Gente (1970), v Berlíne (1992) s Annou Tomovou-Syntovou v hlavnej úlohe a v Londýne ju v roku 2007 dirigoval Vladimir Jurowski. V rokoch 2010 až 2012 sa zrodila koprodukčná inscenácie operného súboru v Kaiserslauterne a Janáčkovej opery v Brne v scénografii Daniela Dvořáka. Potom sa ešte uvádzala vo viedenskej Volksoper a koncertne vo Freiburgu a v Nemeckej opere v Berlíne v nej roku 2021 účinkovali Sara Jakubiak a Brian Jagde.

Erich Wolfgang Korngold (1897 – 1957), zdroj foto: internet

Tieto návraty ku Korngoldovi výrazne prekonala opera Die tote Stadt (Mŕtve mesto), ktorá dnes žne úspechy od jedného divadla k druhému. Popri hudbe, ktorá je ovplyvnená najmä Richardom Straussom na jednej a Puccinim na druhej strane, sa o atraktivitu diela zaslúžil aj jej námet (libreto Paula Schotta) miešajúci realitu so snovými vidinami a objavením podvedomia.

Osobitné filiácie by sa dali viesť medzi Straussovou Ariadnou na Naxe a Korngoldovou operou (postava Harlekina, miešanie reality s hrou či snom, tragiky s komikou, hudobné ukončenie v piane). Šlágrom prekonávajúcim módneho Lehára sa stala vo Viedni pieseň Marietty Glück, das mir verblieb, ktorou sa v podaní postavy Paula (tenor) dielo aj uzatvára. Opera mala premiéru 4. decembra 1920 zároveň v dvoch divadlách: Hamburgu (v menších úlohách vystupovali neskoršie hviezdy Maria Jeritza a Maria Olszewska), kým v Kolíne dodal premiére atraktivitu dirigent Otto Klemperer. O rok ju uviedli v Berlíne pod taktovkou Georga Szella s Richardom Tauberom a Lotte Lehmannovou.

Erich Wolfgang Korngold zo svojou rodinou, zdroj foto: internet

Po upadnutí do zabudnutia sa vzkriesila k životu novými inscenáciami vo Volksoper (1967), New-York City Opera (1975) a do konca storočia sa ešte uvádzala aj v Bonne, San Franciscu, Londýne, v Théâtre des Champs-Élysées v Paríži. V roku 1999 ju v argentínskom Teatro Colón dirigoval Stefan Lano (záznam opery je dostupný aj na YouTube), ktorého poznáme z naštudovania Borisa Godunova v Slovenskom národnom divadle v Bratislave (v réžii Mariána Chudovského).

Za najvydarenejšiu inscenáciu tohto obdobia však považujem berlínsku inscenáciu Felsensteinovho žiaka Götza Friedricha v roku 1983 s Jamesom Kingom a Karan Armstrongovou, Už tu režisér pozmenil záver opery, v ktorom postava Paula (potom, čo nedokázal naozaj vzkriesiť svoju mŕtvu manželku Mariu) neodchádza z „mesta smrti“ (Bruggy) do nového života, ale prikladá si k hlave revolver. Čím viac sa blížime k dnešku, tým častejšie sa inscenácie nekončia zmierlivo ale tragicky ako napríklad v inscenácii v Štrasburgu (2001).

Erich Wolfgang Korngold (1897 – 1957), zdroj foto: internet

V roku 2002 preniesli inscenáciu z Kaiserlauternu do Brna (dirigent Ivan Pařík), kde hlavné úlohy síce spievali nemeckí umelci, ale v úlohách Brigitty a Franka sa prezentovali českí speváci (Jitka Zerhauová a Pavel Kamas). V roku 2004 v Salzburgu v úlohe Marietty triumfovala Angela Denoke. V posledných rokoch sa dielo dostalo na repertoár divadiel v Sydney, Bruseli, Linzi, Kolíne nad Rýnom, Drážďanoch, Viedni, Grazi a Frankfurte. Bavorská štátna opera s dirigentom Kirillom Petrenkom sa k dielu vrátila v roku 2019 (s Jonasom Kaufmannom) a v roku 2023 sa ho chystajú uviesť v Düsseldorfe, Londýne, Denveri a Moskve. Slovenské operné divadlá Korngoldove opery ešte neuviedli.

Z mnohých produkcií opery existujú dnes obrazové záznamy. Posledné slovo, ktoré vyriekne vdovec Paul, protagonista opery Mŕtve mesto v jej závere, je slovo „vzkriesenie“. Táto opera naozaj vzkriesila operný odkaz Ericha Wolganga Korngolda.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár