Zomrel dirigent, zbormajster a pedagóg Jan Maria Dobrodinský

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V nedeľu 13. februára 2022 nás vo veku 96 rokov navždy opustil Jan Maria Dobrodinský, bez ktorého by dejiny zborového života na Slovensku boli omnoho chudobnejšie, hoci v Bratislave trvalo pôsobil len medzi rokmi 1951 až 1977. Nebudem príliš opakovať bohatú faktografiu z obsažného rozhovoru, ktorý tu bol uverejnený pred dvanástimi rokmi v časopise Hudobný život, ale pokúsim sa o isté zovšeobecnenia.

Možno v žiadnom inom zamestnaní nie je také dôležité, v akej rodine človek vyrastá, ako v prípade hudobníkov. Aj Dobrodinský Doc. Mgr. (⁕22. 7. 1925 / Kunžak, ČR) vyrastal a žil v rodine, kde bola hudba profesionálnou činnosťou jeho rodičov, príbuzných, a potom aj jeho vlastných detí. Zároveň Dobrodinský potvrdzuje, ako je dôležité, aby sa umelec príliš neuzatváral len do svojej špecializácie, ale mal aj širší kultúrno-spoločenský rozhľad. Získal ho aj štúdiom na Karlovej Univerzite, kde si v tom čase ako poslucháč konzervatória pribral štúdiá filozofie, sociológie a hudobnej vedy.

Jan Maria Dobrodinský (1925 – 2022), zdroj foto: memoryofnations.eu

V mladosti sa angažoval aj politicky, čo potom neprispelo k jeho kádrovému profilu po februári 1948, a do istej miery sa s ním tiahlo po dlhý čas. V roku 1954 sa po ukončení štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave márne pokúšal získať miesto v českom hudobnom živote a rovnako nemohol prijať ponuku slávneho dirigenta, jemu blízkeho Alaina Lombarda, ktorý mu ponúkol post zbormajstra v Parížskej opere.

Jeho srdce si definitívne získal zborový spev, ktorý prišiel študovať k svojmu milovanému vzoru Václavovi Talichovi na bratislavskú VŠMU, kde sa mu odborne venovali aj Ľudovít Rajter a Ján Strelec. Podstata jeho veľkého prínosu pre slovenský zborový spev sa dá rozdeliť na činnosť zbormajsterskú a pedagogickú.

Václav Talich, Jan Maria Dobrodinský, foto: memoryofnations.eu

V roku1955 vzniklo v Čs. rozhlase v Bratislave zborové teleso, ktoré sa o dva roky pretransformovalo do Slovenského filharmonického zboru. V Redute sa potom Dobrodinský stal na dve desaťročia hlavným zbormajstrom tohto telesa a priviedol ho na neobvykle vysokú umeleckú úroveň, z čoho neskôr ťažili aj ďalší zbormajstri SF po jeho vynútenom návrate do Čiech. Jeho výhodou tiež boli úžasné teoretické vedomosti, ktoré dokázal uplatniť vo svojom dirigovaní.

Za éry šéfov Slovenskej filharmónie Rajtera a Slováka uvádzal do programu mnohé významné a väčšinou pomerne náročné diela svetových i domácich skladateľov, viaceré z nich v československej premiére, ako Dalapicollove Canti di prigione či Schumanovu kantátu Spevákovo prekliatie, Halfterovu Cantate per Uno (s Viedenskými symfonikmi), ale aj skladby Kabalevského, Goldmarka, Rachmaninova, z domácich Lukáša a prirodzene všetky veľké diela svetových  klasikov.

Jan Maria Dobrodinský, Slovenský filharmonický zbor, zdroj foto: memoryofnations.eu

S nimi popri Bratislave účinkoval na mnohých svetových pódiách a nahrával ich s gramofónovými spoločnosťami či v rozhlase. V rokoch 1955 – 1964 založil pri Slovenskej filharmónii zbor Slovenskí madrigalisti, ktorí potom v nasledujúcom desaťročí úspešne rozvíjali svoju činnosť pod vedením nedávno zosnulého Ladislava Holáska. Po odchode zo Slovenskej filharmónie pôsobil ako zbormajster v Pražskom rozhlasovom zbore, v rokoch 1988 – 1992 viedol Stredočeský symfonický orchester a v rokoch 1992 – 1996 sa symbolicky vrátil do politiky ako poradca ministrov kultúry ČR.

Jeho pedagogická činnosť na Slovensku sa dotýka tak bratislavského konzervatória, avšak predovšetkým VŠMU, kde prednášal viaceré hudobné predmety, a to aj potom, čo už žil v Prahe. Pedagogicko-výchovne pôsobil ako člen Poradného zboru Osvetového ústavu v Bratislave, kde mu umožnili publikovať viaceré metodické materiály zásadného významu (Návod pre zborovú interpretáciu, Zborové dirigovanie, Interpretačné problémy polyfónneho spevu), z ktorých potom on i ďalší lektori ťažili pri príprave talentovaných amatérskych dirigentov. Pedagogicky napokon pôsobil aj v ČR (PdF Karlovej univerzity).

Jan Maria Dobrodinský, Dmitrij Šostakovič, festival Pražská jar, 1957, zdroj foto: memoryofnations.eu

Za svoje zásluhy o rozvoj zborového umenia získal mnohé ocenenia ako Cenu MK, Cenu B. Smetanu, Poctu MK SR, Cenu Suprapohonu za najlepšiu nahrávku a ďalšie. Ako človek pôsobil neobyčajne pokojným, vyrovnaným a láskavým dojmom. Česť jeho pamiatke.

Autor: Vladimír Blaho

Posledná rozlúčka s J. M. Dobrodinským sa uskutoční 18. februára 2022 v kostole svätého Vojtěcha v Prahe.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár