Berlín – 2. marca 2018 nás vo veku 78 rokov navždy opustil španielsky dirigent Jesús López Cobos. Temperamentný maestro zomrel v Berlíne v dôsledku onkologickej choroby. Do análov operného sveta sa zapísal vďaka dlhoročnému angažmán na poste hudobného riaditeľa Berlínskej štátnej opery. Rodák z kastílskeho Tora a absolvent štúdia filozofie v Madride odštartoval kariéru zo stovežatej Prahy. Bol najdlhšie pôsobiacim dirigentom v histórii amerického Cincinnati Symphony Orchestra. Biblické meno Jesúsa López Cobosa však figuruje aj medzi národnými patrónmi medzinárodného hudobného bratstva Delta Omicron.
Známy dirigent naposledy vydýchol v piatok (2. marca 2018) v ranných hodinách v hlavnom meste Nemecka, ktoré bolo už niekoľko desaťročí jeho druhým domovom. Jóbovu zvesť oznámilo tlačové centrum viedenskej Staatsoper. „Niet pochýb, že sme v ňom stratili jednu z najväčších hudobných osobností Španielska posledných desaťročí.“ poznamenal na margo zosnulého dirigenta Stefano Nardelli z Il Giornale della Musica.
Sloboda všetko zaleje svetlom
Jesús López Cobos prišiel na svet v kastílskom meste Toro v provincii Zamora. Toro leží na mieste starorímskeho sídla Albucella a jeho názov v španielčine znamená býk. Dirigent, ktorý bojoval ako toreador s hudobnými býkmi v podobe partitúr, sa narodil 25. februára 1940. Jeho rodné mesto je známe vinohradníckymi tradíciami a umením Mudejarov, naturalizovaných moslimov, ktorí na Pyrenejskom polostrove vytvorili unikátnu fúziu európskej a islamskej architektúry. Chute a vône stredovekého mesta s pečaťou kresťansko-moslimskej umeleckej konjunktúry ovplyvnili budúceho dirigenta až natoľko, že sa rozhodol študovať filozofiu.
Jesús López Cobos (1940 – 2018),
zdroj: internet
Kroky Jesúsa López Cobosa viedli na prestížnu univerzitu v Granade a na jednu z najstarších vzdelávacích inštitúcií v Španielsku Univerzitu Complutense, kde získal diplom z filozofie. Filozofiu tónov spoznával počas vysokoškolských liet ako dirigent študentského zboru. V roku 1966 Jesús López Cobos absolvoval štúdium kompozície a pod vedením talianskeho dirigenta a skladateľa Franca Ferraru získaval hudobné skúsenosti priamo pod južanským nebom. Z apeninskej čižmy si to namieril do secesiou poznačenej Viedne.
Novú kapitolu v jeho profesijnej formácii otvorilo stretnutie s rakúskym dirigentom maďarsko-židovského pôvodu Hansom Swarowskym, ktorý bol vlajkonosičom pomyselnej štandardy Richarda Straussa a odchovancom viedenských modernistov Schoenberga a Weberna. V Swarowského dirigentskej triede drali lavice Claudio Abbado, Giuseppe Sinopoli či Zubin Mehta. López Cobos bol v Swarovského rukách nevybrúseným diamantom, hoci väzba medzi rakúskym dirigentom a zakladateľom šperkárskeho impéria Danielom Svarovskim sa nikdy nepotvrdila.
Motto López Cobosovej madridskej alma mater hlása, že „sloboda všetko zaleje svetlom“ (Libertas perfundet omnia luce). Bránou k umeleckej slobode bol pre temperamentného Španiela rok 1969. Do jeho životopisu sa zapísal ako dátum ukončenia štúdia dirigovania na Univerzite hudobných a dramatických umení vo Viedni.
Z Prahy na svetové pódiá
Španiel na seba upozornil už ako elév. V roku 1968 vyhral medzinárodnú dirigentskú súťaž vo francúzskom Besançone. O rok nato debutoval v stovežatej metropole Česka na festivale Pražská jar. V sezóne 1969/1970 sa Jesús López Cobos prvýkrát predstavil ako operný dirigent v Teatro La Fenice v Benátkach. V meste na Lagúne sa pod jeho taktovkou rozozvučala Donizettiho polozabudnutá buffa Le convenienze ed incovenienze teatrali (opera sa od roku 2017 hrá na doskách pražského Národného divadla pod názvom Poprask v opeře/Viva la Mamma, pozn. autorky). O tri roky po talianskom debute bol Jesús López Cobos pripravený dobyť americký kontinent. V roku 1972 pokoril San Francisco Opera a o necelých šesť rokov už s dirigentskou taktovkou v ruke viedol filharmonikov v Los Angeles.
Jesús López Cobos (1940 – 2018),
zdroj: internet
Medzníkom v kariére známeho Kastílčana je rok 1970. Ním sa začala plodná spolupráca s Deutsche Oper Berlin, ktorá kulminovala v rokoch 1981 – 1990, kedy López Cobos pôsobil na prvej berlínskej scéne ako hudobný riaditeľ. Jeho ruka sa podpísala pod 30 berlínskych operných produkcií vrátane nemeckého „vývozného artiklu“ Wagnerovho Prsteňa Nibelungov, ktorý Španiel dirigoval v roku 1987 v Japonsku. Bolo to po prvý raz, kedy Wagnerova germánska sága kompletne zaznela v krajine vychádzajúceho Slnka.
Do kardinálneho operného stánku nemeckej metropoly sa López Cobos vrátil v roku 2012 v produkcii Turandot od Pucciniho a v roku 2014 naštudoval Ponchielliho Giocondu. Na horúcu španielsku pôdu zavítal v rokoch 1984 – 1988 ako hudobný riaditeľ Orquesta Nacional de Espaňa. Španielske Slnko striedal s daždivými Britskými ostrovmi. V rokoch 1981 – 1986 bol hosťujúcim dirigentom Londýnskych filharmonikov. Kontrakt s Cincinnati Symphony Orchestra v perióde 1986 – 2000 priniesol rodákovi zo španielskeho Tora možnosť vyhotoviť 21 nahrávok pre americkú audiofilskú značku Telarc. S orchestrom z Cincinnati v 90-tych rokoch Jesús López Cobos vypredal 8 koncertov v Carnegie Hall, za čo si vyslúžil čestný titul emeritného dirigenta tohto telesa.
Dirigent emeritus nepatril do starého železa. Jeho taktovka vládla najväčším európskym a americkým symfonickým telesám vrátane švajčiarskeho Lausanne, kde pôsobil počas posledného decénia pred miléniovým rokom 2000. Ani v opernom teréne nehral druhú ligu. Tri roky (2003 – 2010) sa aktivizoval na poste hudobného riaditeľa Kráľovského divadla v Madride. López Cobosova taktovka vládla parížskej Opére. Vo Francúzsku dirigoval Massenetovu Manon (2001 a 2004), Offenbachove Hoffmannove poviedky (2002) a s nástrahami rossiniovskej komiky sa úspešne popasoval v roku 2003 v naštudovaní Barbiera zo Sevilly.
Patrón hudobného bratstva
Muž s biblickým menom zostal po celý život hrdým Španielom. Rodná krajina si ho uctila v roku 1981 udelením prestížnej Ceny princa Astúrie, ktorú mu za mimoriadny umelecký prínos udelila španielska vláda na čele s kráľovskou rodinou. Na historický úzus poukazuje aj štruktúra dirigentovho mena (López Cobos). Systém onomastiky v Španielsku je založený na tradícii dedenia dvojitého priezviska (apellidos). Jeho prvá časť je prvým priezviskom otca, druhé priezvisko korešponduje s prvým priezviskom matky.
Jesús López Cobos (1940 – 2018),
foto: Guillermo Moliner
Jesús López Cobos bol národným patrónom medzinárodnej organizácie hudobníkov Delta Omicron, ktorá píše svoje dejiny od roku 1909. Pôvodne vznikla ako americký dievčenský hudobný zväz a v roku 1958 sa z nej vyčlenila independentná nezisková organizácia. Medzi čestných členov Omicronu patrila od roku 1957 talianska sopránová diva Renata Tebaldi, na zoznam patrónov hudobného bratstva však v roku 1940 pribudol napríklad kráľ animovaných rozprávok Walt Disney. Meno Jesúsa López Cobosa sa s Delta Omicron spája od roku 1992. A bude sa spájať aj so spomienkami na veľké hudobné zážitky.
Pripravila: Lucia Laudoniu
video
