Zomrel hudobný skladateľ Jozef Podprocký

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V stredu 31. marca 2021 zomrel vo veku 76 rokov hudobný skladateľ a pedagóg Jozef Podprocký, autor, ktorý do slovenskej hudby prispel rôznorodými hudobnými formami a žánrami. Zároveň upozorňoval aj na zabudnutý a obchádzaný odkaz niektorých našich skladateľských osobností predchádzajúcich storočí. V rokoch 1986 – 1988 bol riaditeľom Štátnej filharmónie Košice.

Jozefa Podprockého (10. 6. 1944 Žakarovce – 31. 3. 2021 Košice) možno bez falošnej glorifikácie zaradiť k elite slovenských skladateľov. K takejto klasifikácii ho predurčila absolútne fundovaná kompozičná vybavenosť, získaná nielen štúdiom u Jána Cikkera a Alexandra Moyzesa, ale aj inšpirujúca rozhľadenosť v rámci európskej skladateľskej avantgardnej moderny.

Nemalú úlohu v jeho rukopise zohral východoslovenský a spišský folklór kraja, z ktorého pochádzal. Žakarovce, obec, v ktorej bol rodovo zakotvený, boli aj miestom jeho prvých muzikantských prejavov, kde už ako chlapec hrával na organe.

Jozef Podprocký (1944 – 2021). foto: Pavel Kastl

Kompozície Jozefa Podprockého oslovujú poslucháča obsahovou hĺbkou, podporenou inovatívnymi kompozičnými postupmi. Sám sa priznával k obdivu Bélu Bartóka, jeho schopnosti posúvať sa na ceste kompozície stále novými a inšpirujúcimi krokmi. Na tomto tvorivom princípe sa odvíjala aj tvorba Jozefa Podprockého.

Do slovenskej hudby prispel rôznorodými hudobnými formami a žánrami. Zanechal nám opusy vokálno-inštrumentálnej hudby, symfónie a iné orchestrálne diela, komorné skladby, sláčikové kvartetá, úpravy ľudových piesní.

Na zabudnutý a obchádzaný odkaz niektorých skladateľských osobností 18. a 19. storočia, ktorých život bol spätý s Košicami, upozornil tak, že ich skladby rekonštruoval, hlasovo obohatil, transkriboval alebo inak upravil. Patrili k nim i František Xaver Zomb (1779 – 1823), či Jozef Kossovits (Košovič) (1758 – 1825).

Jozef Podprocký na pódiu Štátnej filharmónie Košice, 2019, foto: Archív ŠfK

Z hľadiska hudobného a historického sú preto mimoriadne cenné i Suity a Partity, ktoré Podprocký napísal na základe rekonštrukcie skladieb, zapísaných v levočskom Pestrom zborníku, pochádzajúceho z poslednej tretiny 17. storočia. Doplnil chýbajúce hlasy v jednotlivých skladbách, zreštauroval ich hudobný vzhľad. Takto umožnil a zrovnoprávnil ich hudobný život, ale aj zdokumentoval tanečné formy, pestované najmä v šľachtických kruhoch na území dnešného Slovenska v 17. storočí.

Koncertantné, komorné i sólové skladby často vznikali na popud východoslovenských, alebo na východe sa zdržujúcich umelcov. Tak niektoré sláčikové kvartetá napísal pre Košické kvarteto, niektoré ďalšie komorné diela pre akordeonistu Vladimíra Čuchrana, organistu Ivana Sokola, ale vznikali aj na popud dirigenta Bystríka Režuchu. Koncert pre klavír a orchester op. 60 z rozmedzia rokov 2011 – 2012 uviedol do života žiak z jeho kompozičnej triedy Ivan Buffa, dnes známy dirigent a zakladateľ Quasars Ensemble, ktorému koncert aj venoval.

Jozef Podprocký, Peter Katina, 2013, foto: David Hanko

Medzi asi 144-mi opusmi Podprockého tvorivého odkazu sa nachádzajú tri symfónie, ktorých spoločným jadrom je odkaz na človeka a jeho vnútorný svet. Názov druhej symfónie Ecce homo op. 39 najvýstižnejšie poukazuje na tento skladateľov zámer. Prvá symfónia nesie názov Nénie op. 30 (Žalospev) a tretia symfónia op. 47 Hommage á Jozef Grešák je venovaná pamiatke tohto skladateľa, bardejovského rodáka. Symfonickou fantáziou Zvony op. 31 upozornil na málo známu hymnu Franza Liszta (Slavimo, slavne, slaveni). Liszt ju venoval 1000-ročnému výročiu príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.

Podprockého tvorivý život bol vyplnený neúnavnou pedagogickou prácou, prinášajúcou bohaté ovocie. V roku 1969 nastúpil na túto dráhu najprv ako hudobný teoretik na Konzervatóriu v Košiciach. Už päť rokov nato založil na škole nový hudobný odbor štúdia – kompozíciu. Vyučovanie tejto disciplíny totiž po odchode Juraja Hatríka zaniklo. Podprocký vyučoval kompozíciu až do vlastného odchodu zo školy r. 2013.

Medzi prvých žiakov patrili Peter Breiner a Iris Szeghy. Takmer 40 ročná aktívna pedagogická práca priniesla slovenskej hudbe technicky bezchybne vybavených a pripravených hudobných skladateľov, z ktorých všetci pokračovali v štúdiu na vysokých školách. Svojich žiakov viedol k poznaniu, že TVORBA JE SLOBODA, síce limitovaná, ale len organizovaním hudobného materiálu, čo je napokon aj zmyslom štúdia kompozície.

Hudobný skladateľ Jozef Podprocký preberá Cenu Jána Levoslava Bellu za celoživotné dielo z rúk predsedu Rady Hudobného fondu Jána Vladimíra Michalka, 2014, foto: Jena Šimková/HF

Jozef Podprocký sa stal držiteľom niekoľkých ocenení: Ceny Jána Levoslava Bellu za Sláčkové kvarteto č.2 op.21 (1978), Ceny Nadácie Hemerkovcov (1994), Ceny primátora mesta Košice (1994), Ceny kritiky za rok 2003, Ceny Mesta Košice (2009).

Jožko, Tvojím odchodom stráca slovenská hudobná obec skvelého hudobníka-muzikanta, rozhodnutého ostať v rodnom kraji a ktorá Tvojou prítomnosťou aj veľa získala.

Česť Tvojej pamiatke

Autor: Dita Marenčinová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dita Marenčinová

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku