Zomrel patriarcha taktovky Nello Santi

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zürich – Pápež opery a patriarcha dirigentov. Aj takéto epitetá kolujú talianskou tlačou. Nielen hudobný svet sa lúči s Toscaniniho dedičom Nellom Santim, ktorý zomrel 6. februára 2020 v švajčiarskom Zürichu.

S hudbou bol spojený ako s vlastným tieňom. Magnetizmu vtedy 81-ročného umelca podľahlo aj auditórium bratislavského Slovenského národného divadla, kde Santi v roku 2012, na pozvanie operného speváka a vtedajšieho riaditeľa Opery SND Petra Dvorského, dirigoval Verdiho Requiem. Dialóg o smrti a spáse rozohralo kvarteto sólistov Adriana Marfisi, Terézia Kružliaková, Miroslav Dvorský a Jozef Benci. Umeleckú štafetu svojho vzoru Artura Toscaniniho Santi priniesol do Bratislavy 6. a 7. apríla 2012.

G. Verdi: Requiem, Opera SND, 2012, Nello Santi, Terézia Kružliaková, Adriana Marfisi, Miroslav Dvorský, Jozef Benci, orchester Opery SND, foto: Alena Klenková

Biely motýlik vo farbe

V roku 1951 Amerika šokovala svet prvým komerčným farebným televíznym vysielaním. Santi farbil dirigentskými gestami partitúru Verdiho Rigoletta. Debut v Teatro Verdi v Padove dopadol sľubne a syn severotalianskej Adrie bol v roku 1958 menovaný hudobným riaditeľom Opernhaus Zürich.

Toto divadlo si Taliana privlastnilo na 11 rokov stáleho angažmá. Svetobežník sa do Švajčiarska naďalej vracal počas nasledujúcich piatich dekád. V rokoch 1986-1997 slúžil ako šéfdirigent rozhlasového orchestra v Bazileji. V krajine syra, vína a hodiniek si našiel manželku Gabrielle Faeh a spolu s ňou druhý domov.

Pamiatka na noc s Donizettiho Luciou di Lammermoor. Nello Santi v roku 1958. Zdroj: internet

Italo-švajčiarsky fenomén má na svedomí návrat zabudnutých drám, akými sú Donizettiho Poliuto, Rossiniho Semiramide, Belliniho Il pirata aVerdiho Giovanna d’Arco či Lombarďania na divadelné dosky.

Viac, než polstoročie aktívnej kariéry mapuje pyramída vinylov a strieborných diskov, medzi ktorými svieti verdiovsko-pucciniovské jadro. Podieľal sa na desiatkach profilových recitálov sólistov povojnovej éry, z ktorých vyniká dramaturgicky objavný 3 CD set Verdiho zriedka uvádzaných tenorových árií z opier skladateľovej mladosti v podaní talianskeho esa Carla Bergonziho.

Nosil v hlave knižnicu

Santi prijal Toscaniniho zásadu živej akcentácie skrytých zákutí partitúry, spevákom nič neodpustil. Absolvent kompozičnej triedy Bruna Coltra na paduánskom Liceo Musicale mal v hlave knižnicu, až na malé výnimky dirigoval spamäti.

Taktovky sa nevzdal ani vo vysokom veku. Ešte v marci 2019 mal na programe Luciu di Lammermoor v Zürichu. Ani v sezóne 2017/2018 Santiho diár nezíval prázdnotou. Vrátil sa do Milána, aby v meste opery, módy a dizajnu viedol predstavenia osvedčených „verdioviek“ Nabucca a Aidy.

Nello Santi s rumunskou divou Angelou Gheorghiu. Zdroj: slippedisc.com

Túlavé topánky zaniesli illustrissima klasickej hudobnej scény do sveta, ale rodné Taliansko mu len ťažko odpúšťalo gavaliersku jazdu po operných „baptistériách“ Európy a Ameriky, kde sa krstia hviezdy. Na mladícku spoluprácu s lokálnymi talianskymi divadlami nadviazal až po roku 2012.

Ultimum vale. Zem, ktorá v kolíske renesancie porodila hudobné divadlo, spláca svojej legende morálny dlh. Umelcovo rodisko pripravuje pompéznu rozlúčku s vlajkami na pol žrde a oficiálnym „mestským smútkom“. Podľa slov prvého muža Adrie Omara Barbierata „správa o úmrtí maestra Santiho hlboko ranila srdce mesta.“

Prezlečený za Cigána

V Zürichu bol „dievčaťom pre všetko“. Začiatky muža, ktorý má v priezvisku svätých (v taliančine santi) neboli také priamočiare. „Zaskakoval som za korepetítora, bol som zbormajstrom a dokonca som hral na nákovu vo Verdiho Trubadúrovi. Stál som na javisku oblečený ako starý Cigán.“ zaspomínal si v roku 1989 v interview pre prestížny New York Times. Na webovej stránke Opery v Zürichu je okrem spomienky na Nella Santiho aj digitálna kondolenčná kniha, ktorú nájdete TU…

Nello Santi (1931 – 2020) nepoznal lenivosť. Zdroj operaamormio.wordpress.com

Budúceho nestora talianskej interpretačnej praxe zavolali v roku 1960 do Viedne, po nej nasledoval Salzburg a o dva roky Metropolitná opera. Zo Santiho debutového večera v Zlatej podkove (Verdiho Maškarný bál s Leonie Rysanek a Carlom Bergonzim v kostýmoch platonicky zamilovaného titulného páru) existuje živá nahrávka. Podľa štatistiky talianskeho portálu Il Gazzettino mal Nello Santi do roku 2000 na pôde Metropolitan opera 401 predstavení.

Pod rukami Papa Santiho – ako fyzicky i duchovne robustného kustóda opery prezývali o generáciu mladší kolegovia – našli refugium aj poprední slovenskí operní umelci. V roku 1982 dirigoval Donizettiho Luciu di Lammermoor v titulnej úlohe s Editou Gruberovou, o rok neskôr už dával nástupy Edgardovi Petra Dvorského. Jeho ženevskou javiskovou partnerkou bola June Anderson.

Dirigent z Adrie Nello Santi (1931 – 2020) občas vymenil taktovku za varešku. Zdroj: srf.ch

Známy je tiež videozáznam viedenského Andreu Chéniera s Plácidom Domingom v úlohe tragického básnika a Gabrielou Beňačkovou stvárňujúcou jeho ženský milostný pendant.

Osudové tri roky

Keď mal tri roky, matka ho zobrala na open air predstavenie Verdiho Rigoletta. Zmes tónov a farieb očarila malého Santiho natoľko, že nasledujúce roky strávil v ruke s husľami, violou a viacerými dychovými nástrojmi. Je pozoruhodné, že práve Rigoletto sa stal štartovacou čiarou jeho dirigentského maratónu.

Úmrtie uznávaného dirigenta potvrdil vo štvrtok večer (6. februára 2020) jeho manažér Robert Lombardo. Podľa správ Operawire.com 88-ročný maestro podstupoval liečbu krvnej infekcie.

Dvojčatá Gian Carlo a Gian Aldo, ako aj dcéra, sopranistka Rosita Santi, prišli o otca. Hudobný svet v ňom stratil priameho dediča toscaniniovského tvorivého zápalu a pamätníka zlatej generácie opery od Maria Del Monaca po Dominga, od Callas po Netrebko.

Pripravila: Lucia Laudoniu

video

Na pomyselnej šachovnici medzinárodného hudobného života okupoval víťazné políčka, mediálne atraktívnou figúrou však nebol. S Mariom Del Monacom si hudobne rozumel. Klip z roku 1961 dokumentuje Santiho ešte pred nástupom do Met.

Patril k dirigentským dobrodruhom, ktorí sa radi púšťajú do neznámych dramaturgických vôd. Intermezzo z opery Šperky Madony Ermanna Wolfa-Ferrariho nepatrí medzi koncertné „prskavky“, je však nabité veristickou kantilénou a emóciami.

Santiho „balet“ na rossiniovskej „intarzii“. V crescendách a decrescendách pesarského operistu sa taliansky dirigent dosýta vyšantil.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku