Zomrel tenor z mesta ruží Corneliu Murgu

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zhasla ďalšia žiarovka na lustri opery. Ešte neuschli slzy fanúšikov nedávno zosnulej nemeckej mezzosopránovej stálice Christy Ludwig a operný svet opäť spúšťa čiernu vlajku na pol žrde. Vynikajúci predstaviteľ Verdiho Otella Corneliu Murgu pribudol na operné parte 27. apríla 2021.

Keď mal budúci absolvent prestížneho Cherubiniho konzervatória vo Florencii necelé štyri roky, starká ho zobrala na predstavenie Pucciniho Madama Butterfly. Žilami mu preletela elektrická iskra emócií a už ho viac neopustila.

Corneliu Murgu sa narodil v meste, ktoré sa môže popýšiť prvým elektrifikovaným pouličným osvetlením v Európe. Srdce rumunského Banátu Temešvár ponúka mix kultúr a aj chrumkavé langoše, ktoré sa v tejto časti Rumunska jedávajú s medom.

Zvon z balkánskeho bronzu, dramatický tenor Corneliu Murgu (1948 – 2021), zdroj: taminoautographs.com

Biely kôň

Peregrinatio doloris. Púť bolesti. Taká bola cesta temešvárskeho tenoristu z komunistického vákua do rodnej zeme belcanta. V roku 1971 zaparkoval kufre na talianskej pôde, pretože mladíkovi, ktorý bude neskôr spievať na piatich kontinentoch, na konzervatóriu v Bukurešti ukázali dvere.

Dvere k hudobnému vzdelaniu Murgovi odomkla renesančná Florencia aj renesančná duša Marcella Del Monaca, brata tenorového tigra Maria. Ten mu nepovedal inak, než il mio cavallo bianco. Môj biely kôň.

In illo tempore, za onoho času, sa do talianskych domácností vkrádala televízna reklama na zubnú pastu plná dynamického dupotu čiernych koní. Medzi čiernymi chrbátmi sa leskol jeden biely. Tak vznikla Corneliova talianska prezývka, ktorou ho opečiatkoval vokálny pedagóg. Pre Marcella Del Monaca bol vtedy sotva dvadsaťtriročný Balkánec (v pase mal zapísaný dátum narodenia 25. júl 1948) esom v rukáve.

Corneliu Murgu a Plácido Domingo si podávali ruky v spinto tenorovom repertoári. Zdroj: pinterest.com

Božie karty si s italianizovaným Rumunom zahrali slávnu a veľkú hru. Po dôležitých cenách za vokálne výkony na súťažiach vo Vercelli a Trevise v rokoch 1977 a 1978 nemal núdzu o ponuky na talianskej čižme.

Corneliu Murgu nasiakol kantabilným Verdiho jazykom až natoľko, že po návrate do Temešváru po veľkom miléniu 2000 mu robilo problém prehodiť výhybku na rodnú rumunčinu. Najväčší rumunský Otello a Canio sa v rozhovore pre interkultúrny portál Orizzonticulturali.it s úsmevom priznal, že vždy relaxoval pri lúštení talianskych krížoviek.

Štyridsať lupeňov ruží

Nie križovatkou slov, ale križovatkou kariéry bol Murgov debut v newyorskej Met v roku 1982. Debutový kostým Riccarda v Maškarnom bále ho sprevádzal až do Viedne. Murgov kovovo znejúci tenor del monacovského a domingovského kalibru s miestami trochu surovou a zrnitou balkánskou projekciou bol štvrťstoročie súčasťou európskych i japonských scén, ale viedenský múzický Haus am Ring bol jeho druhé domicillium par excellence.

Kovbojský postoj Cornelia Murga v opere Dievča zo Zlatého západu. Zdroj: historyforsale.com

Najspievanejšou rolou rumunského vokálneho Goliáša bol vo Viedni Mascagniho Turiddu. Profesionálne bol spätý najmä s talianskym repertoárom. Sedemdesiatsedem kamienkov viedenskej mozaiky (toľkokrát Murgu účinkoval v Staatsoper) tvorili Radamès, Andrea Chénier, Cavaradossi či Pinkerton z Butterfly, ktorej krehkých krídel sa divácky dotkol už v ranom detstve. Z viedenského Murgovho večera v dráme Maškarný bál s Ulrikou Evy Randovej existuje pirátska nahrávka.

Mestu na rieke Bega, Temešváru, v bedekroch patrí epiteton mesto ruží. Otcom tradície pestovania nekorunovanej kráľovnej kvetín v srdci Banátu bol významný cisársky záhradník Vilmos Mühle. Prečo majú pomyselné operné ruže Cornelia Murgu štyridsať lupeňov?

Tenorista v roku 2012 uviedol pre taliansky web Orizzonticulturali.it, že na to, aby sa spevák dostal nejakej úlohe pod kožu, mal by ju naštudoval aspoň štyridsaťkrát. Až potom mu vlezie do hrdla aj do srdca.

Murgu patril k úzko profilovaným tenorom, na šírku repertoáru si nepotrpel. Zdroj: media.timisoreni.ro

Veľký odchod

Corneliu Murgu patril k umelcom, ktorí sa nesústredia na vejárovito pestrú šírku repertoáru, ale na malú skupinu úloh pod mikroskopom skúseností.

„Iba tak môže človek povedať: idem zažiť Murga v Komediantoch a nie Komediantov s Murgom.“ tvrdí držiteľ výnimočnej medaily Zlatý Verdi z roku 1987. Medzi majiteľmi tohto operného zlatého kovu z Verdiho kraja Parmy nájdeme aj Petra Dvorského, ktorý bol v osemdesiatych rokoch gloriosa vox nielen talianskej tenorovej panorámy.

Tieňovým ministrom umelca s rímskym cisárskym menom Cornelius (v rumunčine bez koncového -s) bola duša zboru veronskej Arény Aldo Danieli. Popredný zbormajster bol dve decéniá Murgovou pravou rukou pri štúdiu partitúr.

Revolučného básnika Andreu Chéniera čakala gilotína. Corneliu Murgu si v kostýme tohto hrdinu určite spomenul na psychickú gilotínu komunizmu. Zdroj: taminoautographs.com

Naštudoval dvadsaťosem rolí, bol však presvedčený, že pre každý hlas existuje iba päť až osem partov, ktoré sú jeho komfortnou zónou. Latinské multa paucis, čiže množstvo je v mále, platí aj v hudbe, preto sa Corneliu Murgu v roku 2003 na vrchole tvorivého zenitu rozlúčil s medzinárodnou speváckou manéžou. V roku 2005 však porušil spevácky pôst a zaspieval si v rodnom meste Toscu.

Opera ako revolučná sopka

Devätnásť rokov stál na čele Národnej opery v Temešvári. Mica Vienă, po rumunsky Malá Viedeň, sa vďaka hosťovaniam zahraničných hviezd (výsledok siete kontaktov novopečeného tenora – impresária) na chvíľu dotkla lesku veľkej Viedne.

Murgu priviedol do mesta ruží talianskeho dirigenta Davida Crescenziho, ktorý tam rozpútal poriadne crescendo.

Nad javiskom Národnej opery v Temešvári bdie latinský nápis Venisti, vidisti, audi(vi)sti (Prišiel si, videl si, počul si). Zdroj: arrivalguides.com

Budova miestnej opery zažila aj nehudobné turbulencie, v revolučnom decembri 1989 vstúpila do celospoločenských dejín. Keby múry temešvárskeho operného domu vedeli rozprávať, pamätali by si bzukot štyridsaťtisícového ľudského úľa. Davu zhromaždenému pred operným stánkom sa podarilo ovládnuť budovu vniknutím zozadu a esplanáda pred ňou sa stala živým javiskom revolučného odporu. Z balkóna opery, ktorý architektonicky škrtí nie práve najvkusnejšia biela betónová prístavba, zneli búrlivé prejavy aj improvizovaný spev.

Spevácky diskografický portrét Cornelia Murga je na lúke komerčných nahrávok ťažko hľadaným trojlístkom. Nebol častým hosťom nahrávacích štúdií, žatva Murgových živých nahrávok je našťastie bohatšia.

Začiatkom deväťdesiatych rokov vznikli štúdiové komplety veristických dvojičiek Cavalleria rusticana plus Pagliacci s budapeštianskym operným orchestrom pod krídlami talianskeho dirigentského orla Roberta Paternostra. K nim treba prirátať robustného Otella v Suntory Hall po boku Marie Guleghiny a Renata Brusona a Bizetovu Carmen s Pamelou Pantos, ktorá neskôr vymenila vôňu plyšových divadelných opôn za vzrušujúce krivky burzových grafov.

Obal kompletu Bizetovej Carmen, ktorú „ozvučilo“ trio sólistov Pamela Pantos, Corneliu Murgu a Claudio Otelli. Zdroj: internet

Dátum úmrtia ako z melodrámy

Podarilo sa opäť integrovať temešvársku lyrickú scénu (s dejinami siahajúcimi až do habsburgovskou estetikou nasiaknutého 19. storočia) do európskeho kontextu? Táto úloha čakala na Cornelia Murga. Tenorovo rodisko bolo za jeho riaditeľovania dejiskom belgickej Vocal competition s nádychom valónskej pohostinnosti a Murgovou zásluhou je tiež rozvoj miestneho Festivalu opery a operety pod banátskym nebom. Bol tiež konzervatívne cítiacim režisérom.

Rumunská agentúra Mediafax potvrdila, že impresário a dramatický tenor bol hospitalizovaný na klinike v Temešvári, príčinou jeho úmrtia však podľa rumunských a zahraničných médií nebolo ochorenie Covid-19.

V kuloároch sa už niekoľko mesiacov šepkalo o tenorových vážnych zdravotných problémoch s obličkami, ich detaily však pred verejnosťou zostali utajené.

Z berlínskeho predstavenia Verdiho Trubadúra s kompatriotkou Cornelia Murga sopranistkou Sandou Şandru sa zachovala zvuková snímka aj táto čiernobiela momentka. Zdroj: intenet

Corneliu Murgu povedal svetu zbohom 27. apríla 2021 vo veku sedemdesiattri rokov presne v deň, kedy si jeho srdcu blízka temešvárska opera pripomínala sedemdesiate štvrté výročie od prvého predstavenia Verdiho Aidy v moderných dejinách tejto inštitúcie. Corneliu Murgu zomrel v deň narodenín divadla, ktorému šéfoval.

Autor: Lucia Laudoniu

video

V kostýme egyptského bojovníka, ktorého po jagavom hosanna čakala smrť v hrobke podzemného chrámu, sa Corneliu Murgu cítil veľmi dobre. Fragment z rímskej Aidy z roku 1982.

Vstup Otella Esultate rumunský tenorista modeloval podľa svojho veľkého vzoru Maria Del Monaca. Mariov brat bol jeho učiteľom spevu.

V roku 1996 sa s pomocnou rukou operného ansámblu v Brašove zrodila filmová adaptácia hudobného thrilleru z prostredia vášnivej juhotalianskej hereckej trupy Komedianti. Kľúčovú úlohu Cania tvorcovia zverili Rumunovi, ktorý s touto postavou obletel svet.

Aj neapolská pieseň Dicitencello vuje bola súčasťou repertoáru Cornelia Murga.

Živé nahrávky ako zvukový fotoaparát dokumentujú Murgove silné aj slabšie stránky. Osem tenorov spieva O sole mio.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku