Košice – Štátne divadlo Košice informovalo o úmrtí významného slovenského maliara a scénografa Jána Hanáka. Zomrel vo veku 84 rokov v sobotu 29. augusta 2015. Posledná rozlúčka s Jánom Hanákom bude v stredu 2. septembra o 10:00 v Historickej budove ŠD a o 12:00 v košickom Krematóriu.
Ján Hanák sa narodil 17. februára 1931 v Bánovciach nad Bebravou. Ako 15-ročný v roku 1946 išiel na talentové prijímacie skúšky na Oddelenie kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a na zvláštne povolenie povereníka Laca Novomeského sa stal riadnym poslucháčom. Talent zrejme zdedil po otcovi akademickom maliarovi Bohušovi Hanákovi st.
V rokoch 1946 – 1948 študoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave u Gustáva Mallého a Kolomana Sokola, v rokoch 1951 – 1955 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, najprv figurálnu maľbu u profesora Jána Mudrocha, neskôr scénické výtvarníctvo u Ladislava Vychodila na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Patril medzi prvých Vychodilových žiakov. Už ako poslucháč VŠMU (abs. 1955) v r. 1954 navrhol kostýmy do činohernej inscenácie SND (Molière, Učené ženy) a spolu s Ladislavom Vychodilom scénickú výpravu k prvému uvedeniu Cikkerovho Jura Jánošíka (rež. Miloš Wasserbauer). V čase štúdia zároveň začínal aj ako scénograf v Štátnom divadle Košice. Nakoľko sám spieval a bol bratom spevákov Bohuša a Oľgy Hanákových a Jozefíny Šestákovej, učaroval mu operný žáner. O jeho speváckom talente svedčí úryvok z článku Terézie Ursínyovej v časopise Slovenské divadlo o jeho bratovi, významnom barytonistovi Bohušovi Hanákovi, v ktorom autorka takto cituje Bohuša: ,,Brat Ján je síce scénografom v košickom divadle, no mne sa vidí, že má z našej rodiny najlepší hlas. Raz sa dohadoval s členmi košickej opery o tom, za aký čas možno naštudovať operu a napokon sa stavil, že za štrnásť dní naštuduje Osmina z Mozartovej opery Únos zo serailu. Nielenže vyhral túto stávku, ale dokonca sedemkrát spieval Osmina v košickej opere…“. Jednalo sa o predstavenie z roku 1962.
Od roku 1955 až do roku 2000 pôsobil v Košiciach ako scénický výtvarník v opere, činohre i balete.
Po prvých návrhoch pre Shakespearove drámy sa pre Hanáka doménou stali výpravy pre košickú operu. Tie dlhé desaťročia patrili k tomu najlepšiemu v slovenskom divadelníctve. Jeho prvou košickou inscenáciou bola opera Čert a Kača potom nasledoval široký repertoár, o.i. prvé košické uvedenia Bega Bajazida (1957), Svätopluka (1960), Vzkriesenia (1963). Podpísal sa pod slovenské premiéry Korsakovovej Májovej noci (1956), Prokofievovych Zásnub v kláštore (1961), Verdiho Luisy Miller (1965). K prvému slovenskému Nabuccovi v roku 1964 bol autorom kostýmových návrhov, scénu navrhol Martin Brezina.
V Štátnom divadle Košice pôsobil takmer 50 rokov a spolupracoval na vyše 300 inscenáciách. V činohre spolupracoval s Ottom Katušom, Jozefom Palkom, Petrom Opáleným, Milanom Bobulom. V opere s Kornelom Hájkom, Branislavom Kriškom, Drahomírou Bargárovou, i Mariánom Chudovským. Jeho poslednou inscenáciou, na ktorej sa podieľal ako scénograf bola Donizettiho opera Nápoj lásky v Košiciach s režisérom Miroslavom Fischerom (2007), ktorého to bola taktiež posledná réžia. Mnoho scénických návrhov realizoval nielen na domovskej scéne, ale aj v ďalších slovenských a zahraničných divadlách.
S operou SND často spolupracoval najmä od polovice 50-tych do polovice 60-tych rokov. Bol autorom scénických návrhov k operám: Traviata – prvá réžia M. Fischera (1955), Rigoletto v réžii Júliusa Gyermeka (1956), a iné. Bol autorom scén pre slovenské premiéry opier: Orffovej Múdrej ženy a Prokofievovho Príbehu ozajstného človeka (obe 1961). V osemdesiatych rokoch vytvoril scénu k niekoľkým inscenáciám baletu SND a k Fischerovej inscenácii Dona Giovanniho (1983).
Spolupracoval aj s Československou televíziou. V roku 1965 sa podieľal na československej expozícii na Bienále výtvarných umení v Sao Paulo v Brazílii.
Niekoľkokrát vystavoval aj na Pražskom Quadriennale. V SND bola v roku 2011 výstava pod názvom Scénografia na ktorej bol prezentovaný prierez mimoriadne bohatou tvorbou dvoch osobností Jána Hanáka a Otta Šujana.
Popri scénografii sa Ján Hanák venoval aj voľnej maľbe, monumentálnej tvorbe či knižnej ilustrácii.
V košickej opere sa diváci môžu stretnúť so scénou Jána Hanáka v predstavení Verdiho opery La traviata, ktoré bolo premiérované v roku 1997 a je stále v repertoári Štátneho divadla.
Slovenské divadlo stráca v Jánovi Hanákovi výraznú osobnosť scénického výtvarníctva.
Posledná rozlúčka s Jánom Hanákom bude v stredu 2. septembra o 10:00 v Historickej budove ŠD a o 12:00 v košickom Krematóriu.
Pripravil: Ľudovít Vongrej
foto: internet
článok aktualizovaný 31.8.2015 o informáciu o poslednej rozlúčke
- Ján Hanák (1931 – 2015), foto: Archív ŠDKE
- Návrh na oponu, 1985, akvarel, autor: Ján Hanák
- G. Verdi: Don Carlos, Opera ŠD Košice, (1980), scéna, autor: Ján Hanák
- Giuseppe Verdi: La traviata, opera ŠD Košice, foto: ŠDKE
- Komédia, 1999, olej, autor: Ján Hanák
- Maliarova paleta, 2001, olej, koláž, autor: Ján Hanák
- Maliar a scénograf, 2000, olej, autor: Ján Hanák