Zomrela americká operná speváčka Grace Bumbry

V nedeľu 7. mája 2023 média obletela správa o úmrtí americkej speváčky Grace Bumbry. Jedna z popredných osobností svetovej opernej scény svojej generácie zomrela 86-ročná vo Viedni. Počas viac ako 50-ročnej umeleckej dráhy mala v repertoári mezzosopránové aj sopránové postavy.

Keď v druhej polovici päťdesiatych rokov minulého storočia v newyorskej Metropolitnej opere vystúpila v úlohe Ulriky z Verdiho Maškarného bálu černošská speváčka Marion Anderssion, bola to v rasistickej Amerike senzácia i pobúrenie. O desaťročie neskôr, a potom až do konca 20. storočia, operné speváčky tmavej pleti „prevalcovali“ svoje belošské kolegyne a stali sa hviezdami rovnako v USA ako v Európe.

Dramatické soprány Leontyne Price, Martina Arroyo, čosi neskôr Jessye Norman, koloratúra Reri Grist, mezzosopranistky Shirley Verrett a Grace Bumbry by zaiste zvíťazili v pomyselnom súboji družstiev s belošskými kolegyňami. Pozastavme sa v spomienke na poslednú z menovaných, ktorá tento svet navždy opustila.

Grace Bumbry sa narodila 4. januára 1937 v St. Louis v americkom štáte Missouri a jednou z jej učiteliek spevu bola slávna Lotte Lehmann. Prvé úspechy dosiahla v Európe, kde bola krátko členkou opery v Bazileji, no už v roku 1960 spievala v Paríži Amneris v Aide. V tomto divadle bola prvou účinkujúcou speváčkou tmavej pleti.

Skokom medzi spevácku elitu bolo jej vystúpenie v Bayreuthe, kam ju pozval režisér a scénograf Wieland Wagner (vnuk Richarda Wagnera), aby interpretovala Venušu v Tannhäuserovi popri Victorii de los Ángeles a Wolfgangovi Windgassenovi.

Úspech bol obrovský a Bumbry sa do Bayreuthu vrátila aj v nasledujúcom roku. To jej otvorilo cestu do londýnskej Covent Garden (1963), milánskej La Scaly (1964) a do MET (1965), kde vytvorila jednu zo svojich obľúbených úloh, Eboli v Donovi Carlosovi.

Podobne ako v rovnakom roku narodená Shirley Verrett, aj ona postupne začala striedať mezzosopránové so sopránovými úlohami. Už v roku 1966 sa predstavila vo Viedni ako Lady Macbeth a v Salzburgu ju Karajan obsadil do úlohy Carmen v pamätnom predstavení s partnermi Johnom Vickersom a Mirellou Freni.

V niektorých operách potom vytvárala úlohy v oboch ženských speváckych odboroch. V Belliniho Norme bola Normou aj Adalgisou, Vo Wagnerovom Tannhäuserovi popri Venuši aj Alžbetou, v Trubadúrovi Leonorou aj Azucenou, v Ponchielliho Gioconde Giocondou aj Laurou.

Bližšie než úlohy plné lyriky jej boli agresívne hrdinky ako Abigail v Nabuccovi, Cherubiniho Médea, či Pucciniho Tosca, Mascagniho Santuzza. Podobne ako Verrettová, vo Verdiho Requiem spievala nie mezzosopránový, ale sopránový part.

Z veľkých mezzosopránových úloh treba spomenúť Verdiho Ulriku, dráždivú francúzsku Dalilu, Meyerbeerovu Séliku z Afričanky, zo sopránových obe Verdiho Leonóry, Elviru z Ernaniho, Chimène v Massenetovom Le Cidovi.

Z opier Richarda Straussa si vybrala protichodné úlohy Salome (1970) a Klytaimnestry v Elektre (1997). Vo svojom živle sa cítila ako Gershwinova Bess (1985). Ku koncu umeleckej dráhy sa popasovala aj s partom Pucciniho Turandot (1993) a jej poslednou javiskovou postavou bola Grófka z Pikovej dámy (2013).

Nemala natoľko široký repertoár ako niektoré jej konkurentky, vynechávala úlohy z Mozartových opier, ako aj z diel predverdiovského belcanta (okrem Normy), a okrem operných partov sa venovala interpretácii černošských spirituálov.

Nahrávacie spoločnosti ju príliš nepozývali, takže jej hlas možno počuť viac na live nahrávkach (obe Venuše z Tannhäusera, Carmen). Zo štúdiových spomeňme Gluckovho Orfea pod taktovkou Václava Neumanna (1965), Soltiho nahrávku Dona Carlosa (s Tebaldiovou, Bergonzim a Giaurovom z toho istého roka), Amneris z roku 1965 resp. 1971 (dirigenti Mehta a Leinsdorf, v úlohe Aidy L. Price a B. Nilsson, ako Radames F. Corelli a P. Domingo).

Istou kuriozitou sú nahrávky Strausseovej operety Cigánsky barón (1969 s partnerom N. Geddom), resp. Stravinského Osudu zhýralca (1995).

Podobne ako spomínané černošské kolegyne, patrila k zlatému veku opernej interpretácie. Za jej umelecké výkony sa jej dostalo mnohých ocenení. Kým na inaugurácii Johna Kennedyho spievala Marilyn Monroe, na tej Reaganovej (v roku 1981) to bola práve Grace Bumbry.

Autor: Vladimír Blaho

video