Smutná správa obletela operný svet. Vo veku 97 rokov zomrela 7. januára 2021 v Belehrade slávna srbská mezzosopranistka Biserka Cvejić. Možno mladej generácii už toto meno veľa nehovorí, no jej životopis napĺňajú najprestížnejšie scény sveta. V roku 1973 spievala Bizetovu Carmen aj v Opere SND.
Biserka Cvejić sa narodila v Dalmácii 5. novembra 1923. S rodičmi sa odsťahovali do Belgicka a po 2. svetovej vojne sa vrátila do Juhoslávie. Študovala na Hudobnej akadémii v Belehrade u Josipa Rijavca, slovinského tenoristu porovnávaného s Carusom a Giglim. Po absolutóriu ju v roku 1950 angažoval riaditeľ Belehradskej opery Oscar Danon. Po pár rokoch sa predstavila v prvej veľkej úlohe, ako Charlotte z Massenetovho Werthera.
Netrvalo dlho a jej umenie, s krásou technicky výborne vedeného mezzosopránu, preniklo do sveta. V roku 1959 predspievala Herbertovi von Karajanovi vo Viedenskej štátnej opere a získala angažmán. Len na tomto javisku počas takmer dvoch desaťročí stvárnila dvadsaťšesť postáv v 372 predstaveniach. Jej hutný, tmavo podfarbený dramatický mezzosoprán sa uplatňoval najmä v operách Giuseppe Verdiho, z ktorých napríklad debutovú Amneris v Aide spievala vo Viedni 22-krát. Naposledy v roku 1973 pod taktovkou Riccarda Mutiho. Kostým Ulricy v Maškarnom bále obliekla 40-krát, Eboli z Dona Carla či Azucenu z Trubadúra po 28-krát, často bola Maddalenou z Rigoletta či Preziosillou v Sile osudu.
Ďalšou významnou postavou Biserky Cvejić bola Bizetova Carmen. Vo Viedni sa v titulnej úlohe objavila tridsaťosemkrát medzi rokmi 1960 až 1975. Do tohto obdobia, konkrétne roku 1973, patrí aj jej vzácne vystúpenie v Opere Slovenského národného divadla. Bola to prvá sezóna po otvorení zrekonštruovanej historickej budovy, keď šéf opery Pavol Bagin zabezpečil hosťovania desiatok umelcov prvej triedy, zväčša z východného bloku. Aj Biserka Cvejič prišla ako belehradská speváčka, hoci v tom roku, ba i v rovnakom mesiaci máji, spievala vo Viedenskej štátnej opere napríklad Verdiho Preziosillu či Amneris. Je to síce už dávno, no svojou krásnou farbou, dramatickosťou prejavu a hereckým temperamentom ostala v pamäti natrvalo.
Vo Viedenskej štátnej opere spievala aj iné väčšie a občas aj menšie postavy, vrátane Brangäny vo Wagnerovom Tristanovi a Isolde, Herodias v Salome Richarda Straussa, Adelaidu v jeho Arabelle, Marthu v Gounodovom Faustovi či Ottaviu v Monteverdiho Korunovácii Poppey.
Na scéne newyorskej Metropolitan Opery debutovala v roku 1961 ako Amneris vo Verdiho Aide po boku Birgit Nilsson. V partnerstve s Renatou Tebaldi a Francom Corellim vytvorila Princeznú de Bouillon z Cileovej Adriany Lecouvreur (1963), s Riccardom Tuckerom a Robertom Merrillom (v ďalšom roku zasa po boku Ettore Bastianiniho či Cesare Siepiho) zasa Eboli v Donovi Carlovi. Na scéne MET, alebo na zájazdoch súboru po USA, vystúpila 53-krát. K ďalším profilovým partom, ktoré s bravúrou spievala, patrí Verdiho Azucena, Giulietta v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (s Nicolaiom Geddom), alebo Laura v Ponchielliho La Gioconde s Renatou Tebaldi a Francom Corellim ako titulnou hrdinkou a Enzom.
V zozname vzácnych destinácií Biserky Cvejić nájdeme Teatro alla Scala v Miláne (Dalila v Saint-Saënsovom Samsonovi a Dalile pod taktovkou Georgea Prétra, koncertne Prokofievov Alexander Nevsky), Kráľovskú operu Covent Garden v Londýne, divadlá v Mníchove, Berlíne, Barcelone, Tokiu či Arenu di Verona (opakovane Amneris v Aide). Nehovoriac o mnohých operných domoch východnej Európy.
Biserka Cvejič sa z pódií stiahla na zenite kariéry v roku 1978. Mala v repertoári bezmála osemdesiat postáv a počet jej vystúpení sa pohybuje okolo čísla 1800. Odvtedy dve desaťročia pôsobila pedagogicky. Bola profesorkou na Hudobných akadémiách v Belehrade a potom v Novom Sade. Vychovala mnohých kvalitných spevákov, najznámejším je svetoznámy barytonista Željko Lučić, alebo sólistka Viedenskej štátnej opery Monika Bohinec. Meno Biserky Cvejić je v dejinách opery zapísané výrazne a bolo šťastím, že sme ju mohli v roku 1973 privítať aj na prvej slovenskej scéne.
Autor: Pavel Unger
video
