Zomrela dlhoročná sólistka banskobystrickej Štátnej opery Dagmar Rohová-Boksová

Banská Bystrica – V pondelok 2. decembra 2019 zomrela vo veku 86 rokov operná speváčka a vokálna pedagogička Dagmar Rohová-Boksová, ktorá bola opernému javisku banskobystrickej Štátnej opery verná tridsať rokov. O smutnej udalosti informovalo vedenie Štátnej opery.

Dagmar Rohová sa narodila 14. júna 1933 v Hradci Králové a po štúdiu na pražskom Hudobno-pedagogickom ústave, Konzervatóriu a JAMU v Brne prišla do Banskej Bystrice v r. 1959. Celý svoj profesionálny život zasvätila opere a stala sa jednou z najdôležitejších osobností histórie dnešnej Štátnej opery v Banskej Bystrici a i vďaka nej sa divadlo mohlo dlhodobo umelecky profilovať.

Stála pri začiatku vzniku vtedajšej Spevohry Divadla J. G. Tajovského, do ktorého nastúpila ako mladá sopranistka v roku 1959. Do sólovej roly bola obsadená hneď v historicky prvej inscenácii divadla – Foersterovej Evy. Bola to debutantská opera pre divadlo i pre samotnú Dagmar Rohovú, mladú, práve doštudovanú speváčku. Dnešná Štátna opera sa stala jej prvou, a čas ukázal, že i trvalou domovskou scénou. Stvárnila tu 74 hlavných postáv, niektoré dokonca opakovane.

Počas 30-ročnej sólistickej kariéry prešla od pohyblivého lyrického sopránu s koloratúrou všetkými špecializáciami svojho odboru, až po dramatické roly. Účinkovala predovšetkým v opernom žánri, no viacero hlavných postáv stvárnila i v operetách. Ako speváčka patrila k mimoriadne kultivovaným a herecky talentovaným zjavom banskobystrickej scény, o čom svedčia mnohé dobové kritiky.

,,Dagmar Rohová-Boksová vždy vniesla na javisko nielen svoju hudobnú inteligenciu – muzikalitu, ale zvlášť perfektnú spevácku prípravu, strieborný lyrický hlas, ktorý zostal pevným, napriek tridsiatim prespievaným rokom v ozdobách ohybným a pohyblivým, s krásnym leskom, ale aj dozrievajúcim dramatickým vyjadrením a zafarbením. Bola to operná diva, ktorá okrem spevu vnášala na javisko šarm, pohyb, znalosť charakteru tej-ktorej postavy, Raz vznešenosť, inokedy rozšantenosť v operetných postavách, pohybovú kultúru i znalosť „remesla“, v ktorom treba vedieť nielen nosiť kostýmy rôznych storočí, ale i počúvať partnera a nestáť na proscéniu iba kvôli vyniknutiu vlastnej osobnosti.

Zažila desiatky zájazdov po stredoslovenskom vidieku v zložitých podmienkach vtedajších kultúrnych domov, autobusov… odspievala stovky koncertov počas kultúrnych jarí, liet a jesení, na pódiách kúpeľných dvorán, pričom študovala piesne s vedomím, že na nich rastie kultúra tónu a štýl spevu.

Bola to verdiovská i pucciniovská hrdinka, ale najmä predstaviteľka opier Mozarta, Rossiniho, Donizettiho, Webera, rovnocenne dorástla na Mascagniho, Gounoda, Čajkovského, Smetanu, Dvořáka, Moniuszka, oddaná interpretka (Eurilla) v Kusser-Meierovej rekonštruovanej opere Erindo, hrdinka opier Martinů, Suchoňa i Cikkera.“ uviedla operná kritička Terézia Ursínyová v roku 2015 v článku Dagmar Rohová-Boksová: Diva banskobystrickej opery.

Dlhodobo patrila k vedúcim osobnostiam umeleckého súboru a jej nezmazateľnou stopou v dejinách operného umenia na Slovensku sú kreácie v operách Viva la Mamma G. Donizettiho, Lekárom proti svojej vôli Ch. Gounoda, no predovšetkým titulné úlohy v La Gioconde A. Ponchielliho a v Adriane Lecouvreur F. Cilèu. Tie oživila pre slovenské publikum po prvýkrát v histórii. Žiarila aj ako Katrena v Suchoňovej Krútňave, Oľga v Prokofievovom Príbehu ozajstného človeka, Rosina v Barbierovi zo Sevilly, Dona Anna v Mozartovom Donovi Giovannim, Júlia v Gounodovej opere Romeo a Júlia, Mimi v Pucciniho Bohéme a v mnohých ďalších. Predstavila sa aj v operetných postavách, napríklad ako Sylva v Kálmánovej Čardášovej princeznej, Hana Glavariová v Lehárovej Veselej vdove či Líza v Zemi úsmevov.

Popri sólistickom pôsobení sa venovala aj hlasovej príprave členov operného zboru. Jej posledným predstavením bola náročná kreácia Abigaille vo Verdiho Nabuccovi, ktorou sa so svojimi divákmi na domovskej scéne v Banskej Bystrici rozlúčila 19. septembra 1989.

O Dagmar Rohovej sa jej kolegovia i diváci vždy vyjadrovali s úctou. Táto speváčka sa vyznačovala zodpovedným prístupom ku každej stvárňovanej role, zrelou muzikalitou a neprehliadnuteľnou hudobnou inteligenciou. Prežila neľahké začiatky rozvoja operného umenia v Banskej Bystrici, jeho výšiny aj pády.

„Dagmar Rohová išla z jednej roly do druhej, mala konjunktúru, bola spoľahlivá, vnímavá, premýšľajúca nad postavami, inšpiratívna pripomienkami, tolerantná k nastupujúcim spevákom a profesionálna svojím prístupom. Nikdy nezapadla do bezduchých zákulisných intríg, nemrhala časom ani energiou. Chránila si svoje súkromie. Niekedy ho jemne poodokryl iba jej otec, pán Roh…“ (Bývalá umelecká šéfka Štátnej opery Mária Glocková v publikácii M. Tomanovej: Dagmar Rohová-Boksová: Diva banskobystrickej opery, str. 118).

Po ukončení speváckej dráhy v divadle sa venovala pedagogickej činnosti a spev vyučovala na Konzervatóriu v Žiline a na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici.

Banskobystrická sopranistka a v súčasnosti vokálna pedagogička z Katedry vokálnej interpretácie na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici prof. Mária Tomanová, ArtD napísala knihu Diva banskobystrickej opery – Dagmar Rohová-Boksová, ktorú vydala Fakulta múzických umení, Akadémia umení v Banskej Bystrici r. 2014). O knihe sme písali TU…

Posledná rozlúčka s Dagmar Rohovou-Boksovou sa uskutoční v piatok 6. decembra 2019 o 11,00 hod. na smútočnom obrade v Štátnej opere a o 14,00 hod. v Krematóriu v Banskej Bystrici.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

zdroj: Štátna opera v Banskej Bystrici, archív Opera Slovakia

video