Zomrela Drahomíra Bargárová, prvá slovenská operná režisérka

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V stredu 27. januára 2021 zomrela vo veku 84 rokov prvá slovenská operná režisérka Drahomíra Bargárová, ktorá svoj tvorivý moderný prístup plný nevyčerpateľnej invencie, uplatňovala prevažne na javisku banskobystrickej a košickej opery. O smutnej udalosti informovala rodina zosnulej.

,,Režisérovi opery nesmie chýbať pochopenie hudobnej reči. Lebo ako každú reč, keď ňou chce človek hovoriť, tak sa ju musí naučiť“. (Drahomíra Bargárová v monografii Lýdie Urbančíkovej Drahomíra Bargárová, prvá slovenská operná režisérka)

Drahomíra Bargárová (1936 – 2021), foto: Archív ŠDKE

Drahomíra Bargárová sa narodila 13. júna 1936 v Moravskom Sv. Jáne. Už v detstve sa venovala hudbe (husle, klavír, spev), baletu či bábkovému divadlu a s rodičmi chodievala do opery. Študovala na gymnáziu v Bratislave, ovládala niekoľko jazykov (nemčinu, francúzštinu, taliančinu) a toto poznanie jej umožnilo detailnejšiu prácu pri spoznávaní a analýze operných diel. Opernú réžiu študovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u prof. Otakara Zítka a na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne u prof. Miloša Wasserbauera, kde absolvovala v roku 1960.

,,Súčasná česká historiografia zdôrazňuje, že popri Václavovi Věžníkovi bola jednou z mála študentov školy, ktorí režírovali operné dielo Leoša Janáčka v rámci Medzinárodného festivalu L. Janáčka (Počátek románu) alebo fakt, že prvýkrát v histórii českého divadla na scéne JAMU zinscenovala operu H. Purcella Dido a Aeneas.“ uviedla v článku Opera Slovakia k významnému jubileu režisérky v roku 2016 muzikologička Lýdia Urbančíková, autorka monografie Drahomíra Bargárová – prvá slovenská operná režisérka.

Drahomíra Bargárová (1936 – 2021), foto: archív OS

Z Brna sa presúva na stredné Slovensko, kde začína pôsobiť na javisku novovzniknutého banskobystrického operného súboru Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešná Štátna opera), ktoré svoju činnosť zahájilo 23. januára 1960 slávnostnou premiérou inscenácie Foersterstovej opery Eva. Na tejto inscenácii sa mladá budúca významná režisérka podieľala ako asistentka réžie Františka Rella. Na našej najmladšej opernej scéne Drahomíra Bargárová pôsobila v rokoch 1959 – 1969 a z viacerých pozícií (dramaturg, asistent réžie, režisér) sa podieľala na príprave okolo 25 inscenácií.

Prvú príležitosť réžie jej banskobystrické divadlo poskytlo v roku 1962 pri tvorbe opernej inscenácie pre deti Slimík táradlo (originál Žvanivý slimejš) od Jiřího Pauera, následne tu samostatne zinscenovala Donizettiho Dona Pasquala. O úspechu jej ,,vážnej“ opernej inscnácie v pozícii stálej režisérky banskobystrickej opery svedčí aj citát Igora Vajdu z kritiky uverejnenej v časopise Slovenská hudba (10/1964):

Režisérka D. Bargárová dosiahla ideálnu jednotu hudobnej interpretácie a jej adekvátneho scénického stvárnenia. A to určite nie je málo! Na javisku panuje zásluhou režisérky neustály pohyb. Prácu Bargárovej charakterizuje vynachádzavosť, prepracovanosť nielen v priestorovej a pohybovej organizácii, ale i v gestách, a to nielen v sólistických a ensemblových scénach, ale i v zborových. Dokázala zdynamizovať aj „stojáky“, veľké árie a zdanlivo retardačné dialógy, čím vznikol neraz skvelý kontrapunkt akcie a hudby v zmysle multiplikačnom…

V meste pod Urpínom následne režírovala Verdiho Maškarný bál, Orffovu Múdru ženu, Leoncavallových Komediantov, Rossiniho Barbiera zo Sevilly, Monottiho Starú pannu a zlodeja, svoju prvú operetu, Nedbalovu Poľskú krv. Na Slovensku doposiaľ operné tituly režírovali len muži, a tak sa Drahomíra Bargárová stala prvou slovenskou opernou režisérkou.

G. C. Menotti: Stará panna a zlodej, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského (dnešná Štátna opera v Banskej Bystrici), 1967, Dagmar Rohová (Laetícia), Štefan Babjak (Bob), foto: Archív ŠO

S Banskou Bystricou sa rozlúčila v roku 1968 Verdiho La traviatou, v ktorej hlavnú postavu stvárnila vtedy ešte mladá nepoznaná sopranistka, v SND nechcená nová členka interného súboru banskobystrickej opery a dnes legenda svetovej opernej scény, Edita Gruberová. Z pohľadu historiografie sa na YouTube objavil vzácny záznam, ku ktorému sa pre portál Opera plus v roku 2016 vyjadril operný kritik a publicista Pavel Unger:

,,Inscenácia Drahomíry Bargárovej, režisérky pred nedávnom sláviacej svoje osemdesiatiny, možno považovať za typický produkt danej doby. Vtedy sa opery neposúvali v čase a obsahu. Vo výtvarnej podstate (scéna Tibor Lužinský, kostýmy Štefánia Jurášová) ide o tvar veľmi úsporný, s iluzívnymi náznakmi a dobovo štylizovanými prvkami. Réžii však rozhodne nemožno uprieť – popri istej dávke gestického pátosu – snahu o precízne profilovanie postáv, vnášanie emócií do vokálno-hereckých výkonov a vybudovanie vzťahov. Opiera sa pri tom o prirodzené danosti protagonistov, o dievčenskú mladosť, ľahkovážnosť a zároveň zraniteľnosť Gruberovej Violetty, o chlapčenský výzor a prirodzené herectvo Alfreda (Vojtech Kocián), ako aj o charakterotvorné umenie stále ešte mladého, no už ostrieľanejšieho otca Germonta (Štefan Babjak)…

()… Veľmi pôsobivo a cituplne formuje Edita Gruberová, vedená Drahomírou Bragárovou, posledné dejstvo. Reflexia osudom skúšanej a zdravotne zlomenej, no predsa len krehkej a nežnej dievčenskej duše, vychádza úprimne v árii i celom závere. „Buď zbohom, žitie sladké“ sa premieta do tónov, do dynamiky, výrazu, farby. Posledné objatie s Alfredom, posledná márna nádej, vzopätie fyzických síl a zároveň neklamný koniec mladučkého života. Nesmierna emócia, znásobená detailmi slovenského textu. Ani etapa prekladov nebola márna. Práve táto Traviata dokazuje, že princípy belcanta nie sú zviazané len s originálnym jazykom.“ Celú recenziu si prečítate TU…

G. Verdi: La traviata, DJGT Banská Bystrica (dnešná Štátna opera), 1968, Edita Gruberová (Violetta), foto: archív Opera Slovakia

Z Banskej Bystrice viedli kroky Drahomíry Bargárovej do Košíc, kde sa Štátne divadlo ocitlo po odchode Branislava Krišku a smrti Kornela Hájka bez interného režiséra. Jej konkurzným predstavením a zároveň režijným debutom bol v roku 1969 Verdiho Maškarný bál v tandeme s dirigentom Ladislavom Holoubekom.

,,Na jeseň 1969 prichádza na uprázdnený post z banskobystrickej opery DJGT ambiciózna režisérka Drahomíra Bargárová, ktorá najmä v prvých sezónach svojho košického pôsobenia vzbudzuje zaslúženú pozornosť a niektorými svojimi prácami dosahuje špičkové výsledky v celoslovenskom kontexte.“ vyjadril sa v roku 2016 Jaroslav Blaho v knihe o Drahomíre Bargárovej od Lýdie Urbančíkovej.

,,Od príchodu Bargárovej do Košíc sa začal jej každodenný umelecký zápas o vytvorenie čo najmodernejších a najoriginálnejších predstavení na tejto scéne. Nemala ľahkú pozíciu tvoriť súčasne s takou osobnosťou ako bol B. Kriška, po výnimočnom K. Hájkovi, ale aj popri významných hosťujúcich režiséroch ako napr. E. F. Vokálek, O. Linhart, F. Preisler, M. Fischer, L. Štros, V. Věžník. V čase jej nástupu do košického operného súboru divadlo disponovalo orchestrom na vyspelom stupni vďaka dirigentom a šéfovi L. Holoubkovi a B. Velatovi, a sólistickým ensemblom s viacerými dnes už legendárnymi postavami.“ uvádza muzikologička Lýdia Urbančíková.

B. Smetana: Dalibor, Opera ŠD Košice, 1973, foto: Archív ŠDKE

Na košickej opernej scéne pripravia viac ako 30 inscenácií. ,,Značný podiel na dnes už historicky nepopierateľných úspechoch jej inscenácií mala aj dramaturgická voľba Romana Skřepka, ktorý mal zásluhu najmä na svetovej premiére opier Nevšedná humoreska Otta Ferenczyho a Holoubkovej opere Túžba alebo treťom stvárnení opery Krútňava Eugena Suchoňa r. 1975, českých tituloch Smetanovho Dalibora (spolu s výtvarníkom Ladislavom Vychodilom), Štědroňovho Chameleóna, gruzínskeho autora Revaza Lagidzeho Lela, atď.

Bargárovej inscenácie zostali dodnes nezabudnuteľnými a, ako historici operných dejín košického divadla rovnako zdôrazňujú, v košickom divadle v rokoch jej pôsobenia (1969 – 1989) znamenali prínos umelecký, pedagogický, kultúrno-historický. K nim patrí stvárnenie takmer všetkých opier Verdiho (Otello, Rigoletto, Don Carlos, Trubadúr, Traviata, Aida, Nabucco), ale aj Pucciniho (Bohéma, Tosca, Madame Butterfly, André Chéniér U. Giordana, Rossiniho Barbier zo Sevilly, Štyria grobiani E. Wolfa-Ferrariho, Čajkovského Eugen Onegin). Jednoaktovky Pucciniho Plášť a Orffovu Múdru ženu inscenovali spoločne s B. Kriškom.“ uviedla pre Opera Slovakia Lýdia Urbančíková.

Prečítajte si tiež:
Opera Štátneho divadla Košice (seriál k 75. výročiu vzniku súboru)

,,Košická éra Drahomíry Bargárovej poskytuje najširší priestor pre uplatnenie nevyčerpateľnej invencie, ktorou prekypovala vždy v nových polohách.“ vyjadril sa operný kritik Pavel Unger.

S javiskom sa rozlúčila v roku 1994 uvedením obnovenej premiéry Verdiho Nabucca (z roku 1988) pri príležitosti znovuotvorenia košického divadla po rekonštrukcii. Za zmienku stojí aj fakt, že Štátne divadlo sa s touto inscenáciou predstavilo aj v Paríži.

G. Verdi: Nabucco, Opera ŠD Košice, 1988, foto: Archív ŠDKE

,,Osobne som „drahú Drahu“ a jej prácu v banskobystrickej opere poznávala od druhej polovice šesťdesiatych rokov. Už vtedy sme so vzrušením sledovali princípy jej modernej réžie, ktoré s nekompromisnosťou mladosti vírili vody ustálených režijných istôt. Veľa sa hovorilo o jej búrlivej povahe, postupne však čoraz viac o úspechoch jej režijne práce. V Košiciach robila so zlomkom rozpočtu bratislavských inscenácií, niekedy dokonca odkupovala pre svoje inscenácie staré kostýmy zo skladu SND, aby ich v Košiciach poprešívali do nových podôb – a tak neprekročili skromný finančný limit. Napriek všetkým ťažkostiam, nárokom a umeleckým hľadaniam mimobratislavských operných scén Drahomíra Bargárová bola a zostala prvou opernou režisérkou a dámou medzi samými mužmi: nielen na Slovensku, ale v celom bývalom Česko-Slovensku.“ vyjadrila sa k osobnosti Drahomíry Bargárovej Terézia Ursínyová.

So svojimi inscenáciami sa predstavila aj v zahraničí. Stála pri zrode hudobnej redakcie Československej televízie a pre bratislavské štúdio vytvorila prvé operné slovenské televízne dielo – vôbec prvú nahrávku opery Kráľ Oidipus od slovenského skladateľa Jána Zimmera. Televízna inscenácia mimoriadne úspešne reprezentovala Česko-Slovensko aj na súťaži opier Salzburger Opernpreis, kde našej režisérke udelili aj čestné členstvo v Internazional Music Centre.

V televíznom archíve aj naďalej a bez povšimnutia spia ďalšie Bargárovej televízne adaptácie viacerých opier ako napr.: Médium (Menotti), Astrológovia (Paisiello), Otello (Verdi) s Magdalénou Blahušiakovou a Andrejom Kucharským, Túžba (Holoubek) či Čajkovského Jolanta a ďalšie tituly.

Počas predstavenia Verdiho opery Don Carlos v Štátnom divadle Košice, I. Olejčeková-Neshybová, F. Balún, D Bargárová, E. Pappová, J. Regec, foto: archív OS
Drahomíra Bargárová a Eugen Suchoň pred premiérou opery E. Suchoňa Krútňava v Košiciach v roku 1975

Pamätníci často spomínajú, že súbor pri príprave predstavení viedla pevnou rukou a svoje vytúžené povolanie robila veľmi poctivo a detailne. V rámci zdokonaľovania a rozširovania poznania absolvovala aj viaceré študijné pobyty v Taliansku, Nemecku, Španielsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku či v Rakúsku. Bola výnimočnou osobnosťou s pozoruhodnou invenciou a nekonvenčným pohľadom na inscenované diela.

Ako uvádza Terézia Ursínyová v recenzii na monografiu Drahomíra Bargárová – prvá slovenská operná režisérka ,,Paradoxom je, že hoci táto prvá dáma slovenskej opernej réžie presadila (okrem českých režisérov) do košického Štátneho divadla za hostí operných režisérov zo SND (B. Kriška, M. Fischer, J. Gyermek), naša národná scéna ju nikdy nepozvala hosťovať do Opery SND. A tak bratislavské publikum jej prácu spoznávalo iba prostredníctvom recenzií kritikov, ktorí vycestovali na premiéry do Banskej Bystrice alebo Košíc, resp. z hosťovania Košičanov v Bratislave…

()…Kto ju bližšie poznal, musel byť očarený jej intelektom, iskrivou povahou, vedomosťami a silou výpovede. Z interview s ňou – pri príležitosti jej šesťdesiatin – viem, ako túžila po inscenovaní Verdiho Nabucca v SND, ktorého koncepciu mala premyslenú do detailov. Nestalo sa. Preto, že bola žena, alebo príliš silná osobnosť…? Jedno i druhé. „Svojho“ Nabucca napokon inscenovala v opere ŠD Košice, rok pred odchodom na zaslúžený umelecký dôchodok.

Drahomíra Bargárová zomrela v stredu 27. januára 2021 v Bratislave. Posledná rozlúčka sa uskutoční v utorok 2. februára 2021 v bratislavskom krematóriu o 14.00 hod.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Vypočujte si záznam relácie Drahomíra Bargárová – prvá slovenská operná režisérka v relácii Rádia Regina Portréty.

Video: Záznam Verdiho La traviaty z banskobystrickej opery v réžii Drahomíry Bargárovej z roku 1968.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár