Vitajte na webe nezávislého časopisu o opere, klasickej hudbe a balete Opera Slovakia.

Reklama

17. augusta 2023 Lucia Laudoniu Sezóna 2022/2023

Zomrela majiteľka purpurového sopránu Renata Scotto

Renata Scotto (1934 – 2023) ako Tosca v Lyric Opera of Chicago, foto: Tony Romano
Veľkosť písma
A
A
A

Operný svet sa lúči s jednou z najvýraznejších osobností medzinárodnej interpretačnej panorámy. V stredu, 16. augusta 2023, vyhasol život sopránovej tragédky Renaty Scotto.

O úmrtí speváčky informoval jej americký manažér Robert Lombardo. „Hovoril som s ňou pred niekoľkými týždňami. Nič nenasvedčovalo tomu, že niečo nie je v poriadku.“ poznamenal na margo udalostí, ktoré otriasli milovníkmi belcanta.

Do medzinárodnej interpretačnej kroniky sa stihla zapísať zlatými písmenami. „Renata Scotto bola skutočnou umelkyňou a hlbokou znalkyňou hlasu i repertoáru, obdarená technikou a muzikálnosťou. Osobnosť vzácnej sily, vždy v službách skladateľa a schopná emocionálne elektrizovať publikum na celom svete v každej fáze svojej dlhej kariéry,“ uviedla v tlačovom vyhlásení sopranistka Cecilia Gasdia z Fondazione Arena di Verona.

Renata Scotto (1934 – 2023), zdroj foto: internet

Medzi kondolujúcimi nechýba Marco Russo, starosta speváčkinho rodiska, mesta Savona, či Plácido Domingo, podľa ktorého „má najbližšie k ideálu skutočnej vokálnej herečky, s akou som kedy pracoval.“

Žila v prítomnosti

Osemdesiatdeväťročná Scotto odišla za svojimi divadelnými hrdinkami, ktorých bolo viac, než sto. Jej meno bolo značkou aj v newyorskej Metropolitnej opere, kde odohrala bezmála tristo predstavení. Spevácky chlebík neskôr vymenila za réžisérsky a pedagogický. Neľutovala to.

Rada žijem v prítomnosti,“ povedala v roku 2007 v rozhovore pre Associated Press, inšpirovaná americkým naturalistickým filozofom Thoreauom, ktorý hľadal večnosť práve v energii momentu. Základom slova je novolatinské movimentum, teda pohyb.

Renata Scotto Renata Scotto (1934 – 2023) patrila v povojnových rokoch k amazonkám svetovej opery. Zdroj foto: pinterest.com

Scotto dynamizovala statické interpretačné štandardy a búrala mýty o tom, že operní speváci nemajú v láske svoj hlas. Učila sa na vlastných „mikro-chybách“, ktoré dokázala identifikovať iba ona sama: „Samozrejme, že pozerám svoje videonahrávky. Užívala som si každú sekundu mojej kariéry.“

Znervózňovala Callasovú

Na štedrý deň v roku 1952 obdarovala publikum v rodnej Savone debutovou kreáciou Violetty vo Verdiho Traviate, s ktorou o deň neskôr zdvihla zo sedadiel aj milánske Teatro Nuovo. Factum est.

Pred menom Renata Scotto sa mala na pozore aj grécka superdiva Callasová. Talianka ju neplánovane vystriedala v produkcii Belliniho Námesačnej na zájazde La Scaly v škótskom Edinburghu. Písal sa 3. september 1957 a dovtedy neznáma dcéra policajta a krajčírky sa stala slávnou doslova z večera do rána.

Renata Scotto (1934 – 2023) svoje najplodnejšie roky prežila v ére veľkých klasických réžií. Toto stvárnenie Manon Lescaut malo premiéru v roku 1980 v Met. Zdroj foto: pinterest.com

Milánska La Scala si jej umenie po prvý raz vychutnala v roku 1957 v Catalaniho veristickej Wally, v ktorej sa delila o potlesk s tenorovým matadorom Mariom Del Monacom. Nadšené publikum ju vyvolalo pred oponu až pätnásťkrát, kým hlavná tenorová hviezda si „vyspievala“ iba sedem „klaňačiek“…

Už vtedy sa predpokladalo, že jej lyrický štýl prejavu postupom času získa temnejšie, zemitejšie odtiene ako z Rubensových pláten.

Je nízka, bacuľatá a s okrúhlou tvárou, ktorá je však pozoruhodne výrazná,“ napísal americký kritik Raymond Ericson, ktorému neuniklo, že Renatin relatívne malý hlas sa vďaka koncentrovanému tónu nestratí ani vo veľkom hľadisku.

Speváčka s tvárou Tizianovej Venuše používala svoj soprán ako laser, ktorý – aby sme dosiahli želaný efekt – stačí namieriť správnym smerom.

Priekopníčka televízneho vysielania operných diel

Opera, ktorá je vo svojej podstate anaforická (viazaná na opätovné uvedenie), bola pre Renatu Scotto prostriedkom na opakovanie neopakovateľného.

V roku 1977 správne odhadla rastúci potenciál televízneho média, keď bo boku Luciana Pavarottiho zahájila prvé televízne vysielanie z newyorskej Metropolitnej opere. Jej krehká Mimì z Pucciniho Bohémy tak písala novú kapitolu v dejinách transmisie hudobnodramatického odkazu. Pre interpretku, ktorá sa narodila v roku 1934, boli tieto technické možnosti čímsi nevídaným, čo nedokázal prijať každý.

Priatelia opery v Hamburgu zažili Renatu Scotto v Lucii di Lammermoor. Jej spolupráca s Lucianom Pavarottim bola opäť korunovaná úspechom. Zdroj: pinterest.com

Vstup kamier na opernú pôdu znamenal, že libretá prestali byť metatextom odvodeným od hudby a začal sa klásť dôraz na hereckú akciu. Scotto sa v tomto zmysle inšpirovala takmer homérovským géniom Marie Callas, hoci ju nemala v úmysle kopírovať.

Je tu viac zodpovednosti – máte zodpovednosť za každého, za javisko a scénu. Je to iný pohľad. Vidíte ten program inak.“ prezradila pre Associated Press na margo jej vzťahu k filmovej kamere.

Skúsenosti z televízneho prostredia ju priviedli k opernej réžii, ktorú si vyskúšala v roku 2001 na Floride. Nebola zástankyňou schematickej repetície desaťročia starých štandardov, ale neholdovala ani futuristickým transláciám libriet ad mundum meliorem – do lepšieho sveta, ktorý je lepší iba tým, že je úplne vymyslený.

Manžel bol husľami, ona sláčikom

V pianách a pianissimách jej bola konkurentkou snáď iba distingvovaná Katalánka Montserrat Caballé. Súperila s ňou predovšetkým v oživovaní tragických opusov Belliniho (Zaira, La straniera, I Capuleti e i Montecchi) a Donizettiho (Anna Bolena, Maria di Rohan).

Keď s ansámblom Scaly vstúpila do Veľkého divadla v Moskve, na chvíľu zohriala hranice nezmyselne vytýčené studenou vojnou.

Po rodáčke zo Savony s horlivosťou Savonarolu zostala dcéra Laura Anselmi-Miller a syn, hudobný manažér Filippo Anselmi. Cognome(n) Anselmi je historikom opery dobre známe. Sicílsky tenor Giuseppe Anselmi, ktorý zomrel v roku 1929, bol Carusovým súčasníkom a vo svete opojenom hyperdramatickým verizmom sa držal prísnej belcantovej línie.

Nositeľom tohto slávneho priezviska bol aj manžel Renaty Scotto, prvý huslista La Scaly Lorenzo Anselmi. Vzdal sa aktívnej hry a vrhol sa na vociológiu – interdisciplinárnu vedu o ľudskom hlase.

Bol hlasovým poradcom svojej manželky a ťahal za interpretačné nitky s priam machiavelliovskou obratnosťou – v tom najlepšom zmysle slova. Ich manželstvo vydržalo šesťdesiat rokov, až do Anselmiho smrti v roku 2021.

Renata Scotto Renata Scotto (1934 – 2023), v šatni chýrnej La Scaly. Zdroj foto: pinterest.com

Pod erbom elegancie

Z husľovej hry odpozorovala plynulé legato a ako Talianka sa mohla pochváliť dokonalým fraseggiom – moduláciou javiskovej reči. K jej zverenkyniam patrila aj česká diva Eva Urbanová, ktorú Scotto ochotne zasväcovala do tajov vokálnej italianity.

Profesionálne cesty Renaty Scotto skrížil aj Slovák Peter Dvorský, ktorý bol jej Pinkertonom v americkej produkcii Pucciniho Butterfly.

Majstrovstvo Renaty Scotto nebolo neznáme ani československému publiku. Po roku 1984 sa na pultoch predajní s hudobninami objavil jej recitál Verdiho árií s budapeštianskymi symfonikmi, ktorý vyšiel na značke Hungaroton. Do verdiovského terénu vstúpila trochu predčasne už v polovici šesťdesiatych rokov, no vďaka starosvetskej hlasovej technike si zachovala všetky atribúty, s ktorými oslňovala melomanov po celom svete.

Študovala v mekke lyrickej múzy v Miláne a dokázala preniesť jej eleganciu do 21. storočia. Z javiska sa stiahla v roku 2002, zostala však aktívna na akademickej pôde.

Podľa talianskej agentúry ANSA umelkyňa zomrela v New Yorku, ďalšie webové zdroje však uvádzajú, že so životom sa rozlúčila v rodnej Savone. Príčina úmrtia sopranistky s purpurovým hlasom zatiaľ nebola medializovaná.

Autor: Lucia Laudoniu

video

Vybrať to „naj“ z desiatok nahrávok, ktorými Scotto obohatila svetovú klasickú diskografiu, je štatisticky nemožné.

Ária Serpiny z Pergolesiho buffy La serva padrona z roku 1960 však výborne dokumentuje jej zmysel pre štýl, striedmosť a vyrovnanosť.

Menovkyni Renaty Tebaldi sa darilo aj v pucciniovskom repertoári. Monológ Senza mamma z Pucciniho ekleziálnej minidrámy je tak trochu v tieni hitov typu Vissi d’arte alebo O mio babbino caro, no vyznačuje sa rovnako chytľavou feminínnou nehou.

V bolere z Verdiho Sicílskych nešpor sopranistka ukázala zmysel pre koloratúru, ktorú uplatnila tiež v Rigolettovi (Gilda) či v modelovaní titulnej postavy Donizettiho nešťastnej Lucie.

Kominár – tak znie názov Verdiho piesne, ktorú Renata Scotto zaradila do programu svojho recitálu v Parme v roku 1989.

Verdiho piesne sú vokálnymi miniatúrami so stále nedoceneným dramatickým nábojom. Platí o nich to, čo na margo kreovania hudobného výrazu kedysi poznamenal kontratenor Andreas Scholl: „Dramatickosť nie je len sila, ale najmä emócie.“

Pád komunistických diktatúr umožnil užší kultúrny kontakt medzi umelcami z oboch strán železnej opony. V dňoch 16. a 17. novembra 1991 sa v katedrále v španielskom meste Badajoz konal recitál sakrálnej a vianočnej hudby, na ktorom participovali slovenskí hudobníci pod hlavičkou Bratislavského komorného orchestra (Orquesta de cámara de Bratislava). Tento údaj sa nachádza na CD a DVD nosičoch z koncertu.

Ozdobou podujatia bol tenore di grazia Alfredo Kraus a samozrejme, Renata Scotto. Obaja sa v tom čase už tešili statusu legendy. Scotto nepatrila medzi prominentných interpretov sakrálnych diel (s výnimkou Verdiho veľkooperného Requiem), tento záznam je preto vzácnosťou.

Hoci Renata Scotto bola začiatkom deväťdesiatych rokoch už za zenitom, vznešená intimita a komorná atmosféra Gounodovej Ave Marie dokonale vyhovovala jej hlasu a naturelu.

Zdieľať:

O autorovi

Lucia Laudoniu
slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu
Zistiť viac
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Opera Slovakia o.z. nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v časopise Opera Slovakia.

Komentáre

Pridajte komentár

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.

Videozáznam tlačovej konferencie Národného divadla Košice k sezóne 2023/2024